Náhodná prechádzka po rozoranom poli na Kutnohorsku viedla v roku 2023 k jednému z najvýznamnejších archeologických objavov posledných rokov v Českej republike. Žena si počas chôdze všimla na povrchu niekoľko strieborných mincí. Keďže nález považovala za nezvyčajný, kontaktovala odborníkov – a práve tento krok umožnil rýchly zásah archeológov z Archeologického ústavu AV ČR.
Mince pôvodne ležali v keramickej nádobe
Po zabezpečení lokality sa ukázalo, že na poli boli rozptýlené stovky drobných strieborných denárov. Podľa archeológov pochádzali z jednej keramickej nádoby, z ktorej sa zachovala len spodná časť. Opakované oranie pôdu premiešalo a mince tak ležali čiastočne na povrchu a čiastočne pod ním.
Datovanie: prvá štvrtina 12. storočia
Odborný rozbor mincí potvrdil, že ide o denáre z prvej štvrtiny 12. storočia, teda z obdobia vlády niekoľkých členov přemyslovskej dynastie. V zbierke sa identifikovali razby:
- kráľa Vratislava II.
- kniežaťa Břetislava II.
- kniežaťa Bořivoja II.
Ich vláda spadá do rokov 1085 až 1107, čo umožňuje presnejšie časové zaradenie nálezu.
Kde mince vznikli
Podľa Českého múzea striebra v Kutnej Hore boli denáre s najväčšou pravdepodobnosťou razené v pražskej mincovni, ktorá bola v danom období hlavným centrom mincovnej výroby v českých krajinách.
Použité kovové zloženie – zliatina striebra s prímesou medi a ďalších prvkov – zodpovedá minciam stredoeurópskej produkcie z prelomu 11. a 12. storočia. Striebro sa v tom čase do Čiech prevažne dovážalo, keďže rozsiahla ťažba v Kutnej Hore vznikla až o viac než sto rokov neskôr.
Prečo bol poklad ukrytý?
Skutočný dôvod, prečo boli mince zakopané, zostáva neznámy. Odborníci môžu pracovať len s pravdepodobnými možnosťami, ktoré však nie sú preukázané:
- mohlo ísť o osobný majetok, ktorý si jeho vlastník uschoval počas nepokojov
- alebo o finančnú rezervu, ktorá mala byť využitá neskôr
Archeológovia upozorňujú, že pri podobných nálezoch nie je možné s istotou určiť majiteľa ani účel, preto sú všetky interpretácie iba hypotézami.
Cesta pokladu do múzea
Po náleze boli denáre odovzdané Českému múzeu striebra v Kutnej Hore, kde prebieha ich odborné spracovanie. Zahŕňa:
- postupné čistenie
- dokumentáciu každého kusu
- fotografovanie
- stabilizáciu kovu, aby nedochádzalo k ďalšej degradácii
Niektoré mince si vyžadujú šetrné reštaurátorské zásahy, no väčšina je v prekvapivo dobrom stave.
Význam pre českú historiografiu
Objav je mimoriadne cenný nielen rozsahom, ale aj tým, že pochádza z obdobia, z ktorého sa nezachovalo veľké množstvo hromadných nálezov. Mince ponúkajú:
- presnejšie informácie o mincovnej výrobe začiatku 12. storočia
- údaje o distribúcii striebra v českých krajinách
- lepšie pochopenie hospodárskych podmienok raného stredoveku
Nález zároveň pripomína, akú významnú úlohu môže v archeológii zohrať náhoda – a ako jeden obyčajný objav dokáže obohatiť poznanie celých dejín.
