Najnovšia prírodná katastrofa v Mjanmarsku (stále mnohým známe ako Barma) pripomenula svetu, že človek je stále len bezmocnou figúrkou v súboji s prírodnými živlami.
Dňa 28. marca 2025 zasiahlo túto ázijskú krajinu ničivé zemetrasenie s magnitúdou 7,7 stupňa Richterovej stupnice. Táto katastrofa si vyžiadala životy viac ako 3 700 ľudí a tisíce ďalších skončili so zraneniami. Napriek tomu, že epicentrum bolo veľmi plytké – v hĺbke iba 10 kilometrov pod povrchom, otrasy sa prejavili až do vzdialenosti vyše 460 kilometrov. Najdesivejšie však bolo, že na niektorých miestach zemský povrch praskol a celé oblasti sa posunuli až o 6 metrov.
Krátke momenty, ktoré mrazia krv v žilách
Na internete sa len nedávno objavilo video, ktoré dokonale zachytáva okamih vzniku praskliny na zemskom povrchu. Takéto dramatické momenty sú bežne zaznamenané len po udalosti v rámci výskumu alebo očitých svedectiev, málokedy sa však podarí ich zachytiť priamo kamerou.
Tentokrát sa však svet stal svedkom unikátneho záberu vďaka bezpečnostnej kamere v areáli Thapyay Wa, patriacom spoločnosti GP Energy Myanmar. Toto cenné video neskôr zverejnil na Facebooku používateľ menom Htin Aung.
Záznam ukazuje na začiatku bežný pokojný deň, ktorý postupne narúšajú stále silnejšie otrasy. Stromy a kríky začínajú viditeľne vibrovať a masívna brána sa zrazu sama otvorí. Spočiatku by sa zdalo, že ide o „obyčajné“ zemetrasenie, no situácia sa dramaticky zmení asi v 14. sekunde videa. Práve vtedy sa na povrchu zeme vytvorí hlboká trhlina, pričom zem sa posúva priamo pred očami o približne 3,6 metra.
Nevídaný fenomén na kamerovom zázname
Renomovaný geofyzik Rick Aster z Colorado State University označil tieto zábery za vôbec najlepšie video, ktoré zachytáva vznik povrchovej trhliny pri silnom zemetrasení v reálnom čase. Zemetrasenie v Mjanmarsku bolo napokon vyhodnotené ako vôbec najsilnejšie v histórii krajiny od roku 1912 a zároveň aj najsmrteľnejšie od roku 1930.
Vedci pod vedením Khana Shahzadu z University of Engineering and Technology v Pakistane vo svojej nedávnej štúdii publikovanej v odbornom časopise Journal of Dynamic Disasters uviedli, že extrémna rýchlosť posunu zemskej kôry spôsobila ďalšie sekundárne katastrofy. Zrútili sa budovy a infraštruktúra v Mjanmarsku, ale aj niektoré výškové budovy v susednom Bangkoku, ktorý stojí na mäkkých sedimentárnych podložiach.
Riziko ukryté v podzemí
Vedci dlhodobo upozorňujú, že Mjanmarsko patrí medzi krajiny so zvýšenou seizmickou aktivitou. Dôvodom je predovšetkým tektonický zlom s názvom Sagaing Fault, ktorý pretína krajinu v dĺžke viac ako 1 400 kilometrov. Práve táto línia predstavuje miesto, kde sa stretávajú dve tektonické platne. Najmä mestám ako je Mandalaj, ktoré ležia v bezprostrednej blízkosti zlomu, hrozí vysoké riziko podobných katastrof aj v budúcnosti.
Dá sa zemetraseniam predísť?
Zemetrasenia majú zvyčajne tragické následky práve preto, že prichádzajú neočakávane a veľmi rýchlo. Výskumníci na celom svete preto intenzívne skúmajú príčiny zemetrasení, aby dokázali čo najpresnejšie predpovedať miesto, čas a silu budúcich otrasov.
Momentálne majú k dispozícii rôzne metódy – od merania pohybov GPS cez monitorovanie kozmického žiarenia až po seizmické mapovanie. Tieto technológie však zatiaľ nevedia spoľahlivo určiť, kedy presne a kde presne zemetrasenie nastane. Existujúce modely sú schopné poskytnúť iba približné odhady pravdepodobnosti výskytu v horizonte desiatok rokov, čo nestačí na zavedenie účinných krátkodobých opatrení.
Pomohli by nám zvieratá?
Občas sa objavujú názory, že zvieratá dokážu predvídať zemetrasenia lepšie ako ľudia. Podľa niektorých štúdií napríklad hady začínajú prejavovať nepokoj a pokúšajú sa uniknúť zo svojich terárií už približne 120 hodín pred zemetrasením. Zoológ Evžen Kůs však v tejto súvislosti upozorňuje, že hoci niektoré zvieratá sú naozaj citlivé na seizmické pohyby, ich správanie nie je možné jednoznačne interpretovať a nedá sa z neho určiť spoľahlivá predpoveď.
V súčasnosti nám preto neostáva nič iné, než dúfať, že vedci nájdu spôsob, ako zemetrasenia spoľahlivo predpovedať a minimalizovať ich tragické dôsledky. Dovtedy zostáva jedinou možnosťou byť pripravený, keďže história nás opakovane presviedča, aká zraniteľná je ľudská civilizácia tvárou v tvár ničivým silám našej planéty.
Ako smutnú pripomienku môžeme spomenúť katastrofu spred 55 rokov v Peru, kde pri silnom zemetrasení zahynulo až 80-tisíc ľudí, vrátane celej československej horolezeckej expedície, ktorá sa v tom čase pokúšala zdolať vrchol hory Huascarán.
