Zelené hnojenie je mimoriadne jednoduchý, ekologický a zároveň lacný spôsob, ako vdýchnuť pôde nový život. Pomáha jej doplniť dusík, zlepšuje štruktúru, zadržiava vlahu, potláča rast burín a celkovo regeneruje záhon po náročnej sezóne. A práve jesenné obdobie je na výsev zeleného hnojenia ako stvorené. Prečo sa oplatí pustiť sa do toho práve teraz a ktoré rastliny sú na to najvhodnejšie? Poďme sa na to pozrieť.
Čo vlastne znamená zelené hnojenie
Napriek názvu nejde o žiadne tekuté hnojivo so zeleným odtieňom, ale o živé rastliny, ktoré sa vysievajú po zbere hlavných plodín. Ich úlohou je nielen zakryť prázdny záhon, ale aj obnoviť pôdnu úrodnosť. Po niekoľkých týždňoch rastliny môžete zaorať priamo do pôdy alebo ich ponechať na povrchu, aby sa počas zimy prirodzene rozložili.
Týmto spôsobom sa pôda obohatí o organickú hmotu a živiny, ktoré sa počas pestovateľskej sezóny z nej vyčerpali. Zelené hnojenie zároveň chráni pôdu pred eróziou, vysýchaním a burinami a prispieva k jej lepšej štruktúre. Okrem toho podporuje aj činnosť dážďoviek a prospešných mikroorganizmov, ktoré sa starajú o prirodzenú regeneráciu záhonu.
Ktoré rastliny sú najvhodnejšie na zelené hnojenie
Správny výber rastlín závisí od typu pôdy a od toho, čo plánujete pestovať v nasledujúcej sezóne. Niektoré druhy dodávajú viac dusíka, iné lepšie bojujú s burinami či pomáhajú uvoľniť živiny, ktoré boli viazané v pôde.
Tu sú najčastejšie a najspoľahlivejšie druhy:
- Horčica biela – veľmi rýchlo klíči, rýchlo pokryje pôdu a účinne potláča rast burín. Vhodná je najmä pre ľahšie pôdy a možno ju siať až do októbra.
- Vika huňatá – viaže dusík zo vzduchu a obohacuje pôdu, preto sa odporúča pre záhony, kde budete pestovať náročné plodiny, ako napríklad paradajky či kapustu.
- Ďatelina alebo lucerna – zlepšujú štruktúru pôdy a dlhodobo podporujú jej úrodnosť, výborne pôsobia aj na ťažšie pôdy.
- Raž ozimná – vytvára hustý porast, ktorý bráni erózii, vysušeniu a zároveň chráni pôdu pred mrazom.
- Peluška alebo hrach – obľúbené pri stredne ťažkých pôdach, dodávajú pôde dusík a po ich zaoraní zanechávajú jemne hrudkovitú, kyprú pôdu.
Kedy a ako vysievať zelené hnojenie
Najvhodnejší čas na výsev je od augusta do polovice októbra, podľa konkrétneho druhu rastlín. Postup je jednoduchý:
- Po zbere plodín odstráňte zvyšky rastlín a burinu.
- Záhon mierne prekyprite a rozhoďte semená.
- Zakryte ich tenkou vrstvou pôdy a zalejte.
Rastliny nechajte rásť približne šesť až osem týždňov. Tesne pred príchodom mrazov ich pokoste a zapracujte do pôdy do hĺbky asi 10 cm. Počas zimy sa rastlinná hmota prirodzene rozloží a na jar vás čaká živinami nabitá, kyprá a pripravená pôda pre nové plodiny.
Čo pestovať po zelenom hnojení
Ak ste vysiali rastliny, ktoré viažu dusík (napríklad viku, ďatelinu alebo hrach), najlepšie sa po nich darí plodinám náročným na živiny – ako sú paradajky, papriky, uhorky či kapusta.
Naopak, po druhoch ako horčica alebo raž je ideálne pestovať mrkvu, cibuľu alebo cesnak, ktoré preferujú menej živinami presýtené prostredie.
Záver: Zelené hnojenie ako tajomstvo zdravej pôdy
Zelené hnojenie je starý, no mimoriadne účinný spôsob, ako sa postarať o záhradu bez chémie. Pomáha šetriť peniaze, obnovuje pôdnu rovnováhu a zároveň pripravuje ideálne podmienky pre budúcoročnú úrodu. Ak si osvojíte striedanie plodín a výsev zeleného hnojenia ako bežnú súčasť pestovateľského cyklu, vaša pôda sa vám odvďačí – bude zdravšia, úrodnejšia a odolnejšia.
Na jeseň preto nezaháľajte – pár hodín práce s výsevom sa vám na jar vráti v podobe krásne rastúcich rastlín a bohatej úrody.
