Mikrovlnná rúra už desaťročia patrí medzi takmer neodmysliteľné súčasti našich kuchýň. Keď v roku 1947 uzrela svetlo sveta, jej popularita rástla ohromujúcou rýchlosťou – poskytla totiž bleskurýchle zohrievanie či varenie jedla a šetrila nielen čas, ale aj energiu. Vďaka tomu ju mnohí vnímali ako symbol pokroku v modernej gastronómii. Postupne sa však objavili aj obavy týkajúce sa jej bezpečnosti a vplyvu na zdravotný stav ľudí. A hoci väčšina týchto pôvodných diskusií časom utíchla, najnovší výskum odhaľuje, že mikrovlnka môže vo svojom vnútri skrývať ešte vážnejšie riziká, než sme si mysleli.
Pôvodné obavy a vedecké uistenia
Historicky sa mnohí báli, či mikrovlnné žiarenie nemôže poškodzovať ľudský organizmus a či pokrmy pripravované v mikrovlnke nestrácajú podstatné živiny. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však potvrdila, že pri bežnom a správnom používaní mikrovlnnej rúry nehrozí akútne nebezpečenstvo. Za veľkú výhodu sa považuje aj fakt, že tepelná úprava prebieha rýchlejšie než pri tradičných metódach, čo obmedzuje stratu vitamínov a minerálnych látok. To všetko pomohlo umlčať kritikov, ktorí spočiatku na mikrovlnku pozerali nedôverčivo.
Nové zistenia však prinášajú úplne inú tému na zamyslenie. Tentoraz už nejde o žiarenie ako také, ale o potenciálne škodlivé mikroorganizmy, ktoré sa dokážu v prostredí mikrovlniek prekvapivo dobre množiť a prežívať.
Nevítaní hostia: Baktérie v mikrovlnkách
Najnovšia štúdia, ktorú vykonali vedci z univerzity Darwin Bioprospecting Excellence a Univerzity vo Valencii pod vedením profesora Manuela Porcara, ukázala, že vnútorné priestory mikrovlnných rúr predstavujú priaznivé podmienky na šírenie odolných baktérií. Zistilo sa, že tieto mikroorganizmy nerobí mikrovlnné žiarenie neškodnými, práve naopak – z rôznych dôvodov tu môžu pretrvať a prospievať.
Aby vedci zistili, nakoľko vážne je toto riziko, tím mikrobiologičky Alby Iglesiasovej dôkladne skúmal mikrovlnky pochádzajúce z rozdielnych prostredí. Analyzovali 30 prístrojov z domácností, kancelárií i laboratórií. Zamerali sa pritom na to, aké konkrétne faktory ovplyvňujú výskyt baktérií a ako sa tieto faktory prejavujú pri reálnom používaní spotrebiča.
Prekvapivo rozmanité spoločenstvo baktérií
Vo výsledku vedci identifikovali až 747 rôznych skupín baktérií, z čoho najpočetnejšie zastúpenie tvorili kmene Firmicutes, Actinobacteria a Proteobacteria. Zásadné zistenie spočíva v tom, že zloženie tohto bakteriálneho spoločenstva sa mení v závislosti od prostredia, v ktorom sa mikrovlnka používa. Napríklad v laboratóriách nenašli takmer žiadne nebezpečné patogény. Oproti tomu mikrovlnky v domácnostiach či kanceláriách, kde ľudia ohrievajú rozličné jedlá, obsahovali mikroorganizmy s oveľa vyšším rizikovým potenciálom.
Medzi menej nebezpečné kmene, ktoré pôvodne pochádzajú z ľudskej pokožky, patria Bacillus, Micrococcus alebo Staphylococcus. Tie síce za normálnych okolností nepredstavujú vážnu hrozbu, no v určitých prípadoch môžu spôsobiť infekcie, najmä ak sa vyskytujú v prostredí s nedostatočnou hygienou. Znepokojujúcejšie sú však baktérie rodu Pseudomonas, Enterobacter alebo Klebsiella, ktoré podľa odborníkov dokážu vyvolať vážne infekčné ochorenia. Tieto alarmujúce výsledky uverejnil vedecký časopis Frontiers in Microbiology, čím vyvolal širšiu diskusiu medzi odborníkmi na verejné zdravie.
Prečo zostávajú baktérie v mikrovlnke?
Keď sa povie „mikrovlnné žiarenie“, mnohí si predstavia, že ide o extrémnu silu schopnú zlikvidovať väčšinu mikróbov. Ukazuje sa však, že istá skupina baktérií dokáže odolať nielen žiareniu, ale i vysokým teplotám, ktoré pri zahrievaní v mikrovlnke vznikajú. Zvyšková vlhkosť, drobné zvyšky potravín a teplo vytvárajú dokonalú „liaheň“ pre mikrobiálne spoločenstvá. Problém ešte viac umocňuje fakt, že ľudia mikrovlnku v mnohých prípadoch vôbec pravidelne nečistia alebo na ňu používať iba povrchovú dezinfekciu.
Kľúčom je čistota a dôsledná údržba
Profesor Manuel Porcar zdôrazňuje, že hoci samotné mikrovlny väčšinu baktérií nezabijú, pozornosť sa musí zamerať na pravidelné a dôsledné čistenie. Nestačí len utrieť dvierka alebo rýchlo odstrániť fľaky od jedla – odborníci odporúčajú pravidelne používať silné dezinfekčné prostriedky určené na kuchynské spotrebiče a dbať o to, aby sa vyčistili aj miesta, ktoré voľným okom často prehliadneme. Prípadné poškodenia vo vnútri mikrovlnky (napr. odlupujúci sa povrch) tiež zvyšujú riziko vytvárania živnej pôdy pre baktérie.
Odborníci pritom varujú, že ak si nedokážeme mikrovlnku udržať v absolútnej čistote, môže byť rozumnejšie zvážiť jej vyradenie. Napokon, takéto zariadenie síce šetrí čas, no môže potenciálne ohroziť naše zdravie. Existujú pritom alternatívne kuchynské prístroje – napríklad parné hrnce, teplovzdušné fritézy či indukčné dosky – ktoré umožňujú pripraviť jedlo rýchlo, efektívne a bez zbytočného rizika spojeného s možným hromadením nebezpečných baktérií.
Mali by sme sa definitívne rozlúčiť s mikrovlnkou?
Hoci sa debata o vyradení mikrovlniek môže zdať radikálna, je vhodné si uvedomiť, že riziko nevychádza zo samotného princípu ich fungovania. Najväčší problém spočíva vo výraznom nedostatku starostlivosti, ktorá je im venovaná. Ak vám tento spôsob prípravy jedla vyhovuje, existuje cesta, ako si mikrovlnku ponechať, a zároveň minimalizovať hrozbu infekcií: dbať na pravidelnú dôkladnú dezinfekciu, nepodceňovať ani najmenšie stopy nečistôt a v prípade opotrebovania zvážiť opravu či výmenu.
Na druhej strane, ak patríte k ľuďom, ktorí nemajú čas alebo ochotu takto detailne sa o mikrovlnku starať, môže byť voľbou jej odstránenie a prechod na iné, často už aj rovnako rýchle spôsoby varenia či ohrievania. Mnohí odborníci sa zhodujú, že zdravie by malo mať prednosť pred pohodlím.
Zhrnutie na záver
Mikrovlnky boli považované za revolúciu v kuchyni – rýchlo sa stali symbolom efektívneho a pohodlného varenia.
Pôvodné obavy o bezpečnosť žiarenia a stratu živín zmiernili výskumy a stanoviská WHO, ktoré správne používanie mikrovlnnej rúry považujú za bezpečné.
Nové štúdie však ukazujú na nečakané nebezpečenstvo v podobe baktérií odolných voči žiareniu i vysokým teplotám.
Výskum na španielskych univerzitách odhalil až 747 rôznych skupín baktérií, vrátane rizikových patogénov ako Pseudomonas, Enterobacter či Klebsiella.
Odborníci varujú pred podcenením pravidelnej a dôkladnej dezinfekcie mikrovlniek a odporúčajú zvážiť vyradenie spotrebiča, pokiaľ ho nie je možné udržať v optimálnej čistote.
Alternatív je dnes dostatok – moderné technológie ponúkajú celé spektrum rýchlych a efektívnych kuchynských zariadení, ktoré nenesú také vysoké riziko potenciálnych bakteriálnych nákaz.
V konečnom dôsledku je len na každom z nás, akú cenu pripisujeme pohodliu oproti zdraviu. Mikrovlnka môže ostať bezpečným pomocníkom, ak k nej budeme pristupovať s dostatočnou opatrnosťou. No ak ju chcete využívať naplno bez toho, aby ste neustále riešili jej dezinfekciu, odborníci čoraz častejšie zdvíhajú varovný prst: možno je naozaj čas zvážiť jej definitívne vyradenie z kuchyne.
