Kosy vždy patrili k obľúbeným drobným vtáčikom, ktorí sa často vyskytovali v našich záhradách, parkoch či na lúkach. V mnohých častiach Slovenska však už dnes spozorujete kosa len zriedka, a preto je dôležité vedieť, ako sa k týmto vtákom správať, keď sa u nás predsa len objavia. Prečo je kosov menej a akým spôsobom im môžete pomôcť?
Prečo kosy ubúdajú?
Kos (v odbornej terminológii často označovaný aj ako drozd čierny, lat. Turdus merula) je vták s charakteristickým malým vzrastom a sýtožltým zobáčikom (u samčekov spravidla intenzívnejšie sfarbený). V minulosti nebolo ničím nezvyčajným stretnúť kosa hneď niekoľkokrát do roka – dnes sa však situácia dramaticky zmenila. Počty týchto vtákov výrazne klesajú, a to nielen u nás, ale aj v iných európskych krajinách.
Prvé znepokojujúce správy sa začali objavovať v Británii, kde sa počet kosov začal prudko znižovať. Viacerí ornitológovia a ochranári tento fenomén skúmali a zistili, že hlavným vinníkom je relatívne nový africký vírus nazývaný Usutu. Vírus je prenášaný komármi a v roku 2020 ho prvýkrát zachytili aj v Londýne. Odvtedy sa jeho výskyt rozšíril i do ďalších krajín, vrátane našich zemepisných šírok. Predpokladá sa, že zmeny klímy vytvárajú pre komáre priaznivejšie podmienky, vďaka ktorým sa môžu efektívnejšie rozmnožovať. Toto následne prispieva k rýchlejšiemu šíreniu vírusu.
Dôsledky vírusu Usutu
Vírus Usutu, hoci je pre kosy a iné druhy spevavcov extrémne nebezpečný, podľa doterajších zistení nie je pre človeka významnou hrozbou. Aj keby sa človek nakazil, väčšina infikovaných ľudí údajne ani nespozoruje nijaké príznaky. Medzi vtákmi je to však presný opak – ak sa kos nakazí, často bojuje o život bez akejkoľvek dostupnej liečby. Buď infekcii podľahne, alebo ju prekoná a vytvorí si protilátky, čo však vôbec nebýva pravidlom.
Naši ochranári prírody, podobne ako aj v Británii, spozorovali, že počet kosov rapídne klesá. V Prahe a stredných Čechách sa stal kos kedysi jedným z najbežnejších vtákov, no dnes ho tam evidujú už len sporadicky. U nás na Slovensku situácia síce nemusí byť až taká kritická ako v niektorých oblastiach Česka či Británie, no trend poklesu je očividný, a preto by sme sa mali mať na pozore.
Ako zistiť, či je vták naozaj kos
Ak máte pochybnosti, či vtáčik na vašej záhrade je kos, môžete si pomôcť jeho vzhľadom alebo spevom. Kos má charakteristické čierne perie (samček), sýtožltý zobák a pomerne dlhý chvost. Samičky majú perie skôr hnedasté. Ak chcete zapojiť sluch, existujú rôzne nahrávky a návody, ako presne rozoznať jeho melodický spev. Upozorňujeme napríklad na užitočné video na kanáli Cesty Přírodou, kde podrobne vysvetľujú, ako si kosa podľa spevu okamžite všimnete (Zdroj: YouTube).
Čo robiť, keď kosa na záhrade zbadáte
Vzhľadom na to, že počet kosov u nás klesá a môžu byť oslabené rôznymi infekciami, je dôležité vedieť, ako im môžete pomôcť, ak sa u vás ukážu:
Poskytnite im vhodnú potravu
Kosy ocenia malé semená, napríklad proso, mak alebo konopné semienka. Ďalej je vhodné ponúknuť aj bobule alebo kúsky jablka. Týmto spôsobom môžete zmierniť negatívny dopad nedostatku prirodzených zdrojov potravy na vašu záhradu a zároveň podporíte ich regeneráciu.Zabezpečte vodu
V horúcich mesiacoch by ste nemali zabúdať ani na nádobu s čerstvou vodou, ktorú si kos a iné vtáctvo radi doprajú na osvieženie či pitie. Vodu pravidelne meňte, aby sa nestala zdrojom baktérií.Chráňte ich pokojné prostredie
Kosy preferujú miesta, kde môžu skryť hniezdo v hustých kríkoch či stromoch. Ak máte možnosť, vytvorte v záhrade tichší kút, kde sa neustále nepohybujete vy ani vaši domáci miláčikovia. Vyhnite sa aj používaniu pesticídov, ktoré môžu vtáky i hmyz poškodzovať.Sledujte ich správanie
Ak spozorujete u kosa zvláštne príznaky, napríklad letargiu, neprirodzené vypadávanie peria alebo dezorientáciu, skúste to nahlásiť organizácii na ochranu vtáctva. Včasné hlásenie podozrivých prejavov môže pomôcť pri mapovaní a obmedzovaní šírenia vírusu Usutu.
Prečo na tom záleží
Kosy zohrávajú dôležitú úlohu v ekosystéme – pomáhajú rozširovať semená, prispievajú k likvidácii hmyzu a sú neodmysliteľnou súčasťou našej prírody. Ich spev je pre mnohých ľudí relaxačný a spojený s vnímaním pokojného domova či prechádzok v parku. Následky úbytku tohto druhu by však mohli byť vážnejšie, než si v tejto chvíli vieme predstaviť. Nielen, že nás pripravia o kúsok typickej jarnej atmosféry, ale môžu aj narušiť rovnováhu v potravinovom reťazci.
V čase, keď sa čoraz viac diskutuje o klimatických zmenách a o ich dôsledkoch pre zvieratá i ľudí, je dôležité nezabúdať na také zdanlivo bežné druhy vtákov, akým kos kedysi bol. Hoci sa ochranári snažia zmierniť vplyv rozličných vírusov a chorôb, my ostatní im môžeme pomôcť práve tým, že budeme dávať na kosy pozor, poskytovať im potravu a vhodné útočisko.
V súčasnosti u nás síce neprebieha rozsiahly experiment podobný tomu v Británii, kde majitelia záhrad monitorujú prítomnosť kosov, no viaceré inštitúcie (napríklad Slovenská ornitologická spoločnosť) povzbudzujú ľudí k tomu, aby hlásili výskyt neobvyklých či zriedkavých druhov. Ak si všimnete, že sa u vás kos usídlil, spozorovali ste väčšie kŕdle alebo netradičné správanie týchto vtákov, pokojne sa so svojimi poznatkami obráťte na príslušných ochranárov alebo ornitológov.
Zhrnutie
- Kosov ubúda kvôli africkému vírusu Usutu, ktorý prenášajú komáre.
- Vírus je pre človeka takmer neškodný, no u vtákov môže mať fatálne následky.
- Ak zbadáte kosa vo svojej záhrade, môžete mu pomôcť výdatným prikrmovaním, napríklad drobnými semienkami, kúskami ovocia či bobuľami.
- Sledujte jeho správanie a v prípade akýchkoľvek podozrivých príznakov kontaktujte ochranárske organizácie.
- Nezabudnite ani na čerstvú vodu a pokojnú zónu v záhrade, kde sa kos môže bez rušenia zdržiavať.
Aj keď by sa mohlo zdať, že ide o bežný druh vtáka, práve kos je krásnym príkladom, ako rýchlo sa rovnováha v prírode môže narušiť. Spomínaný vírus, zmeny klímy a iné environmentálne faktory spôsobili, že to, čo bolo kedysi úplne bežné, sa teraz stáva vzácnosťou. Buďme preto pozorní a ohľaduplní – možno práve naša pomoc či niekoľko kúskov potravy prispejú k tomu, že kos zostane súčasťou našich záhrad a že ho budeme môcť vnímať nielen v spomienkach, ale aj v reálnom čase, keď si na konári zaspieva svoj charakteristický spev.
