Každý, kto niekedy skúšal kompostovať, vie, že nejde len o to nahádzať na kopu šupky zo zeleniny, pokosenú trávu či suché lístie a čakať, kým sa príroda postará o zvyšok. Aby sa z hromady organického materiálu vytvoril kvalitný, voňavý a drobivý humus, je potrebné zabezpečiť jednu zásadnú vec – dostatok vzduchu. Bez kyslíka sa totiž rozklad spomaľuje a namiesto úrodného kompostu vzniká páchnuca masa, ktorá pripomína skôr močiar než pomocníka pre záhradu.
Mnohí záhradkári preto poznajú menej príjemnú stránku kompostovania – pravidelné prehadzovanie hromady vidlami. Je to fyzicky náročná práca, ktorá berie čas, energiu a často končí boľavými svalmi aj spoteným tričkom. Našťastie existuje jednoduchý trik, ktorý celý proces uľahčí.
Čo s tým má spoločné „akupunktúra“ kompostu?
Trik spočíva v tom, že pri vrstvení kompostu doň zapichnete duté stonky rastlín alebo ekologické slamky. Tie vytvoria malé „komíny“, cez ktoré preniká kyslík hlboko do hromady. Vďaka tomu sa materiál rozkladá aeróbne, teda za prístupu vzduchu, čo je rýchlejšie, bez zápachu a s produkciou tepla, ktoré môže vo vnútri dosahovať až 60 °C. Takáto teplota má navyše bonus – dokáže zničiť semená burín a niektoré škodlivé mikroorganizmy.
Naopak, ak je hromada bez prístupu vzduchu, nastupuje anaeróbny rozklad. Ten je pomalý a šíri sa pri ňom typický zápach pokazených vajec. A práve tu pomôže „akupunktúra“ – malé vzdušné kanáliky urobia prácu za vás a kompost sa nebude meniť na smradľavú bažinu.
Ako na to v praxi?
Nemusíte kupovať žiadne špeciálne pomôcky. Postačí to, čo vám ponúka príroda alebo domácnosť:
- suché stonky slnečníc, artičokov, bambusu či trstiny – sú pevné, duté a odolajú tlaku hmoty
- biologicky rozložiteľné slamky z rastlinných vlákien – fungujú rovnako dobre a nakoniec sa tiež stanú súčasťou kompostu
- prípadne aj pevné konáre či roxorové tyče, ktorými môžete do hromady urobiť hlbšie otvory
Ideálna dĺžka stoniek alebo tyčiek je asi 30 cm. Zapichnite ich kolmo do hromady tak, aby vytvorili sieť kanálikov. Tie vydržia niekoľko mesiacov, kým sa spolu s ostatným materiálom prirodzene nerozložia.
Na čo si dať pozor?
Nie všetky rastliny sú vhodné. Mäkké alebo príliš tenké stonky sa pod váhou materiálu ľahko rozdrvia a prestanú plniť svoju funkciu. Preto je lepšie siahnuť po robustnejších, ako sú spomínané slnečnice či trstina. Tie dokážu vytvoriť stabilné vzdušné kanáliky, ktoré si udržia tvar dlhší čas.
Veľkou výhodou tejto metódy je jej jednoduchosť a bezpracnosť. Kým klasické prehadzovanie kompostu vám môže zobrať celé hodiny, tu ide len o krátku chvíľu navyše pri ukladaní novej vrstvy. A čo je najlepšie? Stonky sa časom rozložia a ešte viac zlepšia štruktúru výsledného humusu.
Kompostovanie bez driny
Takzvaná kompostová „akupunktúra“ je skvelým riešením pre každého, kto nechce tráviť čas ťažkou fyzickou prácou, ale zároveň túži po kvalitnom humuse pre svoju záhradu. Pravda, občasné prehodenie vidlami proces ešte urýchli, no ak nemáte silu, čas alebo chuť, stonky či slamky sú spoľahlivým pomocníkom.
A ak by vás tento spôsob neoslovil? Existuje aj alternatíva v podobe otočného kompostéra – suda na ráme, ktorý sa dá občas párkrát potočiť kľukou. Účinok je podobný. No na rozdiel od drahších technických riešení vám príroda sama ponúka jednoduchú pomoc – stačí len zapichnúť pár stoniek do hromady a o zázrak v podobe „čierneho zlata“ sa postará sama.
