Ak patríte medzi milovníkov záhradkárčenia, zbystrite pozornosť. Každý záhradkár totiž vie, že drobným zraneniam sa pri práci s rastlinami, zemou či náradím len ťažko vyhnete. Stačí chvíľka nepozornosti pri pletí buriny, škrabnutie o tŕne ruží alebo staré klince a riziko infekcie je na svete. Mnohí si však neuvedomujú, že aj malé poranenie, do ktorého sa dostane zemina, môže otvoriť dvere baktérii spôsobujúcej vážne ochorenie. V najhorších prípadoch môže byť dokonca smrteľné. Viete, o akú chorobu ide a ako sa proti nej môžete chrániť?
Zákerne bežná baktéria v pôde
Reč je o tetane, závažnom bakteriálnom ochorení, ktoré vyvoláva baktéria Clostridium tetani. Zjednodušene povedané, nebezpečenstvo nepredstavuje samotná baktéria, ale jej toxín. Ten napáda nervovú sústavu a môže viesť k život ohrozujúcim komplikáciám. Čo je zvlášť nepríjemné, baktéria sa vyskytuje celkom prirodzene v prostredí – nájdete ju v pôde, prachu aj v živočíšnych exkrementoch.
Pre záhradkárov, poľnohospodárov či lesníkov je prakticky nemožné vyhnúť sa styku s pôdou. Preto je dôležité myslieť na prevenciu. Nepodceňujte žiadnu, ani na pohľad banálnu ranku či škrabanec, najmä ak sa vám do rany môže dostať hlina.
Riziká pri bežných záhradných prácach
Pri záhradkárčení je riziko poranenia vyššie, než by sa zdalo. Škrabnutie o tŕne ruží, malinčia alebo o staré drôty je veľmi časté. V teplom počasí sa tiež ľudia častejšie vzdávajú rukavíc, aby sa im lepšie pracovalo, no práve to môže zvýšiť riziko, že sa baktéria Clostridium tetani dostane k otvorenej rane. Samostatnou kapitolou sú hlbšie zranenia, napríklad rezy nožom, pílou alebo poranenia nohy pri kosení trávnika strunovou kosačkou.
Ako sa chrániť pri práci so zemou
- Rukavice a ochranné oblečenie: Hoci je teplo, pri kontakte s pôdou a prácou s ostrými predmetmi je dôležité mať zakryté ruky i nohy. Pevná obuv a dlhé rukávy môžu výrazne znížiť riziko poranení.
- Čisté náradie: Motyčky, rýle, hrable či iné kovové nástroje pravidelne čistite. Okrem toho, že tak predchádzate ich hrdzaveniu a predlžujete ich životnosť, obmedzujete tiež množstvo baktérií, ktoré by mohli spôsobiť infekciu.
- Rýchle ošetrenie rán: Ak sa už poraníte, ranu dôkladne vyčistite mydlom a vodou, dezinfikujte a prekryte obväzom či náplasťou. Rovnako tak sa vyhnite ďalšiemu kontaktu ranky so špinou.
Čo robiť, keď sa predsa zraníte
Nebezpečenstvo tetanu spočíva v tom, že baktéria Clostridium tetani si vystačí bez kyslíka a v pôde vie prežiť celé roky. Keď prenikne do tela, začína tvoriť neurotoxín (tetanospazmín), ktorý postupne putuje nervovými dráhami do centrálneho nervového systému. Spôsobuje to typické, často veľmi silné kŕče svalov – takzvané tetanické kŕče. Pacient môže mať problémy s dýchaním, hrozí zadusenie či zlyhanie dýchacích svalov.
Ako spoznať prvé príznaky?
- Môžu sa objaviť už 4 dni po nákaze, inokedy až o 21 dní.
- Začínajú sa kŕčmi v tvári a stuhnutou čeľusťou, pacient má problém otvoriť ústa.
- Nasledujú kŕče celého tela, kŕče hrtana a bránice, čo sťažuje dýchanie i prehĺtanie.
- Postihnutý sa môže dusiť, pridáva sa zrýchlenie srdcovej činnosti.
Liečba je síce možná, no musí byť včasná. Lekári podávajú protilátky proti toxínu (tetanový imunoglobulín), antibiotiká na potlačenie bakteriálnej infekcie a lieky zmierňujúce kŕče. Pri ťažkých stavoch môže byť nutná aj umelá pľúcna ventilácia.
Účinná prevencia: očkovanie
Základnou a dlhodobo overenou ochranou proti tetanu je očkovanie. V slovenských podmienkach ide o povinnú súčasť takzvanej hexavakcíny, ktorá sa aplikuje už v rannom detstve. Neskôr býva niekoľkokrát zopakovaná v školskom veku. Ani dospelí by však na preočkovanie nemali zabúdať – zhruba každých 10–15 rokov je vhodné dať si obnoviť účinok vakcíny.
Ak si nepamätáte, kedy ste boli naposledy očkovaní, alebo sa vám zdá, že ste výrazne prekročili odporúčaný interval, nebojte sa o tejto otázke poradiť so svojím praktickým lekárom. V prípade potreby (napríklad po vyššie spomenutom rizikovom poranení) možno zistiť hladinu protilátok krvným testom a následne určiť, či je očkovanie naliehavé.
Na čo ešte dávať pozor: hrdza a staré predmety
Väčšie nebezpečenstvo hrozí pri práci so starými a hrdzavými predmetmi – napríklad drôtmi, klinčekmi či iným náradím, ktoré predtým ležalo v komposte alebo bolo dlhodobo zakopané v zemi. Ak sa náhodou poraníte, neoplatí sa to prejsť mávnutím ruky.
Rýchle tipy:
- Noste si pri práci na záhrade malú lekárničku s dezinfekciou a sterilnými náplasťami.
- Staré či poškodené nástroje radšej vyraďte alebo poctivo očistite a vydezinfikujte.
- Pri kosení či plení nosievajte dlhé nohavice a uzavretú obuv, aby ste zamedzili poraneniu chodidiel.
Ochranné rukavice a aj niečo navyše
V rámci preventívnych opatrení sa niekedy odporúča aj kombinovať viacero spôsobov ochrany. Nielen rukavice, ale aj dlhé rukávy, najmä keď pracujete s ručným náradím, nožnicami na konáre alebo pri strihaní ostrých tŕnistých rastlín. Takto chránite pokožku pred zbytočnými škrabancami či reznými ranami, do ktorých by sa baktéria mohla dostať.
Krtko a jeho nevítaný hluk
Okrem ochrany pred tetanom rieši väčšina záhradkárov aj ďalšie problémy, napríklad s krtmi. Možno ste už počuli o najrôznejších „babských“ radách, ako ich z pozemku vyhnať. Hovorí sa, že krtkov dokáže vyrušiť hluk, ktorý produkuje napríklad stará igelitová taška. Ak ju rozstriháte na pásiky a zavesíte na tyč blízko krtinca, vo vetre bude šuchotať a krtkovia sa údajne môžu stiahnuť inam. Hoci nie vždy je táto metóda účinná, niektorí záhradkári na ňu nedajú dopustiť.
Pomoc aj pri kurích okách či mozoľoch
Možno to vyznie zvláštne, ale popri ochrane pred tetanom sa záhradkári stretávajú aj s ďalšími drobnými nepríjemnosťami. Ak máte na nohách kurie oká alebo mozole, môže vám pomôcť domáci trik: stačí odkrojiť malý plátok (napríklad z cibule či cesnaku) a prikladať ho priamo na postihnuté miesto. Následne sa oblasť zjemní a otlak či mozoľ sa dá ľahšie ošetriť.
Nepodceňujte prevenciu
Tetanus patrí medzi ochorenia, ktoré sú vážne a rozhodne by sme ich nemali brať na ľahkú váhu. Zároveň však platí, že pri dobrej preventívnej starostlivosti – či už ide o pravidelné očkovanie, dôkladné ošetrovanie rán a vhodné používanie ochranných pomôcok – sa môžete tejto chorobe úspešne vyhnúť. Ak je pre vás záhrada miestom radosti a relaxu, je určite rozumné myslieť na bezpečnosť skôr, než sa stane úraz.
Zhrnuté a podčiarknuté:
- Pravidelne sa preočkujte – interval je približne každých 10 až 15 rokov, no pri akomkoľvek rizikovom zranení sa poraďte s lekárom.
- Chráňte si ruky a nohy – rukavice, pevná obuv a dlhé rukávy dokážu ochrániť pred škrabancami, reznými ranami i vniknutím špiny do rany.
- Majte čisté náradie – zanedbané, hrdzavé a špinavé nástroje zvyšujú riziko infekcie.
- Kvalitne ošetrujte poranenia – ranu umyte, dezinfikujte a prekryte obväzom alebo náplasťou, aby sa zamedzilo ďalšiemu kontaktu s pôdou a baktériami.
- Buďte obozretní – ak sa objaví neprimeraná bolesť, stuhnutosť svalov alebo iné varovné príznaky, vyhľadajte lekársku pomoc.
Týmto spôsobom si môžete naplno užívať potešenie z pestovania kvetov, zeleniny či ovocia bez zbytočného rizika. Záhrada je síce zdrojom odpočinku, no bezpečnosť a zdravie by mali byť vždy na prvom mieste.
