V hlbokom pralese mexického polostrova Yucatán, v oblasti známej ako Cobá, urobili archeológovia objav, ktorý výrazne rozširuje naše poznanie o dejinách mayskej civilizácie. Pod časťou monumentálnej výstavby sa im podarilo nájsť veľký kamenný blok, dnes označovaný ako „Zakladajúci kameň“. Jeho povrch pokrývajú rozsiahle hieroglyfické texty, ktoré sa po detailnom výskume ukázali ako jeden z najdôležitejších epigrafických nálezov posledných rokov.
Kameň s príbehom starým viac ako 1400 rokov
Objavený monument má viac ako tri metre na šírku aj výšku a pozostáva zo systému panelov s detailnými nápismi. Kameň bol pôvodne súčasťou stavby v centre mesta Cobá a pravdepodobne zohrával významnú úlohu v dynastickej alebo rituálnej tradícii miestnej elity. Napriek tomu, že bol vo veľkej miere poškodený eróziou, tím odborníkov z Mexika a Spojených štátov dokázal prečítať množstvo informácií.
Do výskumu sa zapojili epigrafici, ktorí sa dlhodobo venujú mayským textom. Systematická rekonštrukcia nápisu napokon odhalila meno panovníčky, ktorá v meste vládla v období okolo 6. storočia nášho letopočtu. Ide o ženu menom Ix Ch’ak Ch’een, pričom jej meno sa v historických prameňoch doposiaľ nevyskytovalo.
Nečakaný dôkaz o ženskej moci medzi Maymi
Zachované texty naznačujú, že Ix Ch’ak Ch’een patrila medzi najvyšších politických a vojenských vodcov svojej doby. Nápis spomína jej titul kaloomte’, ktorý bol v hierarchii mayskej spoločnosti mimoriadne významný a používali ho len najvplyvnejší vládcovia. Zaznamenané dátumy súvisia s rituálmi, stavebnými projektmi a dôležitými udalosťami v živote mesta.
Panovníčka bola spájaná najmä s budovaním nových častí sídla a s ceremoniálnymi úkonmi spojenými s priebehom astronomických cyklov. Z týchto údajov vyplýva, že Cobá v jej období prechádzala rozvojom a udržiavala kontakt s ďalšími centrami na Yucatánskom polostrove.
Objav je významný aj tým, že dokazuje vyššie postavenie žien v mayskej spoločnosti, než sa dlhodobo predpokladalo. Hoci väčšina známych vládcov sú muži, Ix Ch’ak Ch’een nie je jedinou panovníčkou, ktorú archeológia pozná – no patrí medzi málo zdokumentované ženy, ktoré zastávali také vysoké postavenie.
Čo nám nález hovorí o meste Cobá?
Cobá bola jedným z najvýznamnejších sídiel severného Yucatánu. Preslávila sa najmä systémom kamenných ciest, takzvaných sacbeob, ktoré spájali desiatky kilometrov vzdialené oblasti. Nové nápisy potvrdzujú, že v 6. storočí išlo o rozvinuté centrum s vlastnou vládnucou dynastiou, ktorá mala ambície rozširovať svoj vplyv.
Kameň zároveň slúži ako dôležitý zdroj informácií o mayských kalendároch a spôsobe zaznamenávania historických udalostí. Viaceré dátumy sa podarilo presne priradiť ku konkrétnym dňom podľa tzv. dlhého počítania, čo umožňuje lepšie pochopiť chronológiu Cobá v tomto období.
Výskum pokračuje
Napriek veľkému pokroku zostáva časť nápisu neúplná, keďže niektoré panely boli tisíckami rokov rozrušené soľou a vlhkosťou. Odborníci preto pokračujú v digitálnej rekonštrukcii, aby bolo možné odhaliť čo najviac chýbajúcich informácií. Už dnes je však jasné, že ide o jeden z najkomplexnejších a najpodrobnejších textov, aké sa v Cobá našli.
Objav panovníčky Ix Ch’ak Ch’een tak prináša nový pohľad na úlohu žien v mayskej politike a zároveň otvára ďalšie otázky o histórii jedného z najvýznamnejších miest tejto civilizácie.
