Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, ako môže pavúk vybudovať svoju pavučinu medzi dvoma stromami či kríkmi, keď sám nedokáže lietať? Pavučina je totiž jedným z najpôsobivejších diel prírody – ľahká ako pierko, no zároveň neuveriteľne pevná. Na prvý pohľad vyzerá jej vytvorenie ako nemožné, no pavúky majú tajný trik, vďaka ktorému dokážu preklenúť aj pomerne veľké vzdialenosti bez toho, aby sa museli sami presúvať vzduchom.
Pavúčie siete fascinovali ľudí už od pradávna. Tieto jemné a symetrické výtvory sú nielen účinnou pascou na hmyz, ale predstavujú dokonalý príklad prírodného inžinierstva. Väčšina ľudí však obdivuje len hotovú pavučinu a málokto sa zamýšľa nad tým, aký zložitý proces sa odohráva pred jej dokončením. Najzaujímavejším a najzáhadnejším momentom celej stavby je práve natiahnutie prvého vlákna medzi dva vzdialené objekty.
Ako pavúk začne stavať pavučinu?
Celý proces začína „mostným vláknom“. Pavúk si starostlivo vyberie vhodné vyvýšené miesto, napríklad konár či okraj listu. Potom otočí zadoček smerom nahor, kde má takzvané snovacie bradavky, a začne z nich postupne vypúšťať ľahučké, takmer neviditeľné hodvábne vlákno. Toto vlákno je tak ľahké, že ho bez problémov odnáša aj jemný vánok. Pavúk trpezlivo čaká, kým sa vlákno zachytí o vzdialený objekt – najčastejšie iný konár alebo list. Pokiaľ sa vlákno nechytí hneď na prvý pokus, pavúk to jednoducho skúsi znova a znova, kým sa mu podarí natiahnuť stabilný mostík.
Keď je toto prvé spojenie vytvorené, pavúk veľmi opatrne prejde po vlákne na druhú stranu a pevne ho upevní. Týmto vznikne základný most, od ktorého sa odvíja celá konštrukcia pavučiny.
Podrobné kroky pri stavbe pavučiny
Po upevnení mostného vlákna pokračuje pavúk vo vytváraní pevného rámu, ktorý definuje celkový tvar siete a zabezpečuje jej stabilitu. Najskôr okolo tohto rámu postupne naťahuje základné „paprsky“, ktoré sa stretávajú uprostred pavučiny ako lúče kolesa. Až keď je táto pevná konštrukcia hotová, začne pavúk vytvárať prvú, dočasnú špirálovitú štruktúru. Táto prvá špirála nie je vôbec lepkavá a slúži pavúkovi ako chodník, po ktorom sa pohodlne pohybuje pri ďalších krokoch stavby.
Nakoniec prichádza na rad posledná fáza, pri ktorej pavúk natiahne druhú, tentoraz už lepkavú špirálu. Tá je rozhodujúcou časťou celej siete, pretože práve na nej sa zachytáva korisť. Lepkavé vlákno pavúk kladie opačným smerom ako prvé, teda od okraja siete smerom do jej stredu. Po dokončení tejto fázy je pavučina pripravená plniť svoju hlavnú funkciu – efektívne chytať hmyz.
Pavúky a ich unikátne hodvábie
Jedným z menej známych faktov je, že pavúky dokážu vyrábať niekoľko rôznych druhov hodvábu naraz. Každý typ vzniká v iných snovacích žľazách a má úplne odlišné vlastnosti a účely. Niektoré vlákna sú extrémne elastické, iné mimoriadne pevné či extrémne lepivé. Pavúky neodstrekujú vlákna ako nejaké trysky, ale precízne ich vyťahujú pohybmi zadných končatín alebo celého tela. Pavúky využívajú špeciálne hrebienkovité chĺpky na nohách, ktorými vlákna ešte jemne rozčesávajú.
Pavučina má oveľa viac funkcií než len lov
Hoci si väčšina z nás spája pavúčie siete predovšetkým s lovením hmyzu, ich využitie v prírode je oveľa rozmanitejšie. Pavúky používajú svoje vlákna napríklad ako bezpečnostné lano, ktoré za sebou neustále upevňujú. Keď sa pavúk nečakane zosunie či spadne, jednoducho vyšplhá po svojom bezpečnostnom vlákne späť. Hodváb je tiež ideálnym materiálom na stavbu kokonov, do ktorých samičky ukladajú vajíčka, alebo slúži ako výstelka noriek.
Niektoré pavúčie druhy dokonca dokážu vyrobiť „padákové vlákna“. Pomocou nich mladé pavúčiky cestujú vzduchom a rozptyľujú sa na veľké vzdialenosti, čím kolonizujú nové oblasti.
Aj dokonalé pavučiny potrebujú údržbu
Napriek svojej odolnosti sú pavúčie siete často poškodzované vetrom, dažďom alebo pohybom zvierat. Pavúkov to však vôbec nerozhádže. Svoju sieť jednoducho opravujú, prípadne poškodené časti zjedia. Tým recyklujú cenné proteíny obsiahnuté vo vláknach, ktoré potom môžu použiť pri ďalšej stavbe.
A najúžasnejšie na celom procese je to, že pavúky nemajú žiadne plány ani predlohy, podľa ktorých by stavali. Všetko dokážu vytvoriť čisto na základe vrodených inštinktov. Ich zručnosti z nich robia jedných z najlepších architektov a inžinierov, akých príroda kedy vytvorila.
