Na Slovensku sa začína obdobie, ktoré je síce krátke na svetlo, ale bohaté na tradície, zvyky a rodinnú atmosféru. Dni sa skracujú, slnko často ostáva ukryté za decembrovou oblohou a príroda sa ukladá k odpočinku. S tým prichádza aj advent – čas stíšenia, očakávania a prípravy na Vianoce.
VIDEO o svätej Barbore a tradícii barborek
Čo advent znamenal pre Slovákov
Advent je slovo latinského pôvodu (adventus – príchod) a v kresťanskej tradícii označuje začiatok nového liturgického roka. Aj na Slovensku bol advent oddávna obdobím, ktoré malo svoje jasné pravidlá:
- obmedzovali sa hlučné zábavy a tancovačky
- hostiny a oslavy sa odkladali na obdobie po Vianociach
- mnohé regióny dodržiavali mierny alebo prísnejší pôst
- v kostoloch sa konali rorátne omše ešte pred východom slnka
Roráty mali u nás veľkú tradíciu najmä na juhu a v západnej časti Slovenska. Mnohé farnosti si ich zachovali dodnes – ľudia vstávajú skoro ráno, aby sa stretli pri svetle sviec a spoločnom speve adventných piesní.
Začiatok adventu na Slovensku
Advent začína štyri nedele pred Vianocami – vždy medzi 27. novembrom a 3. decembrom.
Prvá adventná nedeľa sa v ľudovom názvosloví nazývala železná, hoci v cirkevnej tradícii sa používa skôr pomenovanie „prvá adventná nedeľa“.
Na adventnom venci sa zapaľuje prvá fialová svieca, ktorá symbolizuje nádej. V mnohých slovenských domácnostiach patrí k adventu aj spoločné pečenie, výroba vencov či zdobenie domov jednoduchými ozdobami z prírodných materiálov.
Slovenské tradície počas prvého adventného týždňa
Svätý Ondrej – patrón rybárov aj sviatok veštenia
Sviatok svätého Ondreja pripadá na 30. november. Na Slovensku je známy najmä ako patrón rybárov, ale v ľudovej tradícii mal ešte inú rovinu: veštenie budúcnosti, najmä u slobodných dievčat.
Tieto zvyky sú dobre zdokumentované v slovenskom zvykosloví:
- dievčatá lejú olovo do vody, aby zistili, aký osud ich čaká
- gazdiné pripravovali špeciálne „ondrejovské halušky“ – v jednej z nich bola skrytá minca alebo kovový predmet symbolizujúci šťastie
- mladé dievčatá kládli pod vankúš predmety, z ktorých vraj mali „vyčítať“ meno budúceho ženícha
Tieto zvyky patria do folklóru, ale sú na Slovensku historicky doložené a v niektorých rodinách žijú dodnes ako milá tradícia.
Adventné pochôdzky: Barborky aj Mikuláš
Barbora – 4. december a slovenské „barborky“
Sviatok svätej Barbory má na Slovensku dlhú tradíciu. Najznámejším zvykom je rezanie čerešňovej vetvičky, ktorá sa vloží do vázy a čaká sa, či rozkvitne. Ak sa tak stane do Vianoc, symbolizuje to šťastie a dobrý rok.
Barborky ako pochôdzky dievčat od domu k domu sa na Slovensku vyskytovali najmä:
- na strednom Slovensku (najmä v okolí Detvy)
- v niektorých oblastiach Oravy
- v regiónoch so silnou živou folklórnou tradíciou
Dievčatá chodili oblečené v bielom, so závojom alebo venčekom, spievali a rozdávali požehnania domácnostiam. Tieto pochôdzky však nie sú celoslovenské – zachovali sa len v niektorých oblastiach.
Mikuláš – jedna z najpevnejších slovenských tradícií
- december patrí na Slovensku svätému Mikulášovi. Postava Mikuláša má pôvod v kresťanskej tradícii – išlo o biskupa Mikuláša z Myry, známeho svojou štedrosťou.
Na Slovensku je najrozšírenejšia podoba s trojicou:
- Mikuláš
- anjel
- čert
Tento zvyk sa dodnes dodržiava v mestách aj na dedinách. Kým kedysi deti dostávali najmä orechy, jabĺčka, medovníky a sušené ovocie, dnes je košík väčšinou plný sladkostí.
Mikulášske sprievody a predstavenia patria k najživším adventným zvykom na Slovensku.
Duch adventu na Slovensku: pokoj, svetlo a spoločné chvíle
Hoci sa adventné zvyky región od regiónu líšia, na Slovensku vždy prevládala idea:
- stíšenia
- prípravy na sviatky
- rodinnej spolupatričnosti
- duchovnej symboliky
Zatiaľ čo v minulosti sa striktne dodržiavali pôsty a zákaz zábav, dnes sa ľudia snažia advent skôr prežívať v pokoji, pri spoločnom pečení, výrobe výzdoby či rorátnych omšiach.
