Ste fanúšikom tradičného kapra s chrumkavou kožou a zemiakovým šalátom, alebo patríte k tým, čo na sviatky radi experimentujú? Vedeli ste však, čo si na štedrovečerný večer pripravovali naše staré mamy a prababičky? Sviatočné menu bolo odjakživa ovplyvnené zvykmi jednotlivých krajov a dedín.
Obdobie prvej československej republiky bolo možno posledným časom, keď sa na sviatočných stoloch našich predkov objavovali jedlá s hlbokými koreňmi v histórii. Najvýraznejšie to bolo cítiť na dedinách a v menej bohatých oblastiach, kde si rodiny zachovávali jednoduché, no výrazné pokrmy. Na českých stoloch nechýbal hubový kuba, v oblastiach Valašska sa pripravovali pohánkové kaše, na Hané bola obľúbená údená polievka s vôňou lesných hríbov a v blízkosti rybníkov sa varil kapor na čierno s hustou omáčkou. Polievky zohrávali kľúčovú rolu – v jednom regióne sa podávala rybia, inde zas hrachová, zemiaková, kapustnica alebo hríbová. Obľúbenou sladkou bodkou bola ovocná kaša známa ako „muzika“, ktorá sa pripravovala zo zmesi sušeného ovocia, cukru a korení.
Aj keď sa mohla zdať štedrovečerná večera jednoduchá, v skutočnosti pozostávala z viacerých chodov, ktoré sa postupne striedali. Na stole sa objavilo tradične päť až sedem pokrmov, medzi ktoré patrila aj vianočka alebo štóla s hrozienkami a orieškami.
Kapra so šalátom si mohli vychutnať už naši prastarí rodičia, a to už pred viac ako sto rokmi.
Už v tom čase začali v mestách prevládať známe chute, ktoré poznáme aj dnes. Vianočné menu sa nezaobišlo bez rybacej polievky, zemiakového šalátu takmer identického s tým súčasným a kapra pripraveného na rôzne spôsoby – vyprážaného, duseného na čierno alebo dokonca v rosole. Po hlavnom chode nasledoval sladký dezert. Na stole sa objavovala torta, jablkový závin alebo rôzne koláče, ktoré dotvárali sviatočnú atmosféru.
Francúzska stopa na sviatočnom stole
Po skončení prvej svetovej vojny sa československá kultúra snažila čo najviac odpútavať od rakúskych kulinárskych tradícií. Reštaurácie, ktoré predtým podávali rakúska jedlá, sa postupne zameriavali na francúzske recepty a špeciality. Výnimkou neboli ani slimáky, ktoré sa tak postupne dostali na sviatočné stoly. Avšak slimáky sa v Českých krajoch pripravovali už predtým – Magdaléna Dobromila Rettigová, známa kuchárska osobnosť, už vo svojej kuchárskej knihe uvádzala niekoľko receptov na ich prípravu. Francúzske bylinkové maslo im však dodalo nezameniteľnú chuť a eleganciu.
Dnes si slimáky môžete zadovážiť už predpripravené, plnené ochuteným maslom, avšak ich príprava od začiatku môže byť zaujímavým gastronomickým zážitkom. Tu je recept na ich prípravu.
Slimáky po burgundsku
Ak sa rozhodnete pripraviť slimáky od začiatku, počítajte s niekoľko dňami práce. Slimáky treba najskôr vyčistiť, naložiť do soľnej vody a niekoľko krát prepláchnuť. Ak chcete skratku, kúpte si predvarené slimáky. Varte 200 g slimákov v 1 litri vývaru s bylinkami (tymian, bobkový list, majoránka) asi 20 minút. Následne ich vychladneme. V miske zmiešajte 170 g mäkkého masla, 2 šalotky, 4 strúkami cesnaku, soľ, muškát a 50 g nasekanej petrželky. Slimáky naplňte maslovou zmesou, posypte strúhankou a pečte 7 minút pri 180 °C. Podávajte horúce s bagetou alebo opekaným chlebom.
