Na prvý pohľad vyzerajú ako obyčajné papierové poukážky. V skutočnosti však išlo o špeciálnu menu – tuzexové bony, ktoré mali v časoch socializmu hodnotu väčšiu než bežné československé koruny. Zatiaľ čo v 60. rokoch stál jeden bon len 50 halierov, dnes sa môžu tieto kúsky histórie predávať na aukciách za stovky až tisíce eur. Výnimočne, pri vzácnych exemplároch, sa ich cena šplhá až do astronomických súm.
Aukcia, ktorá prepisovala dejiny
V roku 2022 sa na domácej aukčnej scéne stal malý zázrak. Jeden z prvých bonov, vydaný 18. septembra 1959, sa predal za 1,26 milióna českých korún (približne 50 400 €). Bol to ojedinelý prípad, pretože išlo o úplne prvú emisiu a v mimoriadne zachovalom stave. Bežné bony sa za podobné ceny nikdy nepredávajú – ich hodnota je podstatne nižšia.
Pre porovnanie – medzi zberateľmi lámu rekordy aj historické bankovky. Československá päťtisíckorunáčka z roku 1919 sa napríklad vydražila za 25,68 milióna korún (asi 1,03 milióna €), čo ukazuje, akú silu majú vzácne papierové platidlá v zberateľskom svete.
Prečo sú bony také cenné?
Dôvodov je viacero. Jednak sú to vzácne zvyšky minulosti, ktoré sa zachovali iba v malom množstve. Väčšina bonov skončila v šuplíkoch a neskôr v koši. Navyše sa s nimi spája silný nostalgický príbeh – pre mnohých ľudí boli bony symbolom mladosti, prvých riflí či vône západnej kávy.
Ako hovorí odborník Aleš Kohout zo servera bankovky.com:
„Záujem o starú menu rastie. Fascinuje nielen zberateľov, ale aj investorov, ktorí hľadajú stabilnú hodnotu v neistých časoch.“
Čo bol Tuzex a prečo sa tam nedalo platiť korunami
Tuzex (skratka pre „Tuzemský export“) boli špeciálne obchody, ktoré sa objavili v 60. rokoch. Pre bežného občana predstavovali okno do sveta Západu. Na pultoch sa objavovali rifle Levi’s, kvalitná zahraničná káva, čokolády, elektronika, whisky, parfumy, hračky či žuvačky s obrázkami futbalistov.
Nakupovať tam však bolo možné iba za bony. Tie ste oficiálne získali len vtedy, ak vám príbuzný poslal peniaze zo zahraničia. Pre väčšinu ľudí boli preto takmer nedostupné.
Veksláci – neoficiálna zmenáreň
Keďže bony boli pre bežných ľudí vzácnosťou, na scénu nastúpili veksláci. Tí stáli pred predajňami a šepkali ponuky: „Bony, marky, doláre…“ Predávali ich neoficiálne, samozrejme s prirážkou. Aj napriek riziku ich služby využívali tisíce zákazníkov – inak by sa do Tuzexu nikdy nedostali.
Ako bony vyzerali?
Tuzexové bony boli podlhovasté farebné poukážky, podobné bankovkám, ale menšie. Vydávali sa v hodnotách od 1 bonu až po 100. Na prednej strane bol výrazný nápis „TUZEX“ a číselná hodnota. Hoci nepôsobili ako klasické peniaze s portrétmi štátnikov, obsahovali vodotlače a ochranné prvky, aby sa nedali ľahko falšovať.
Koľko majú hodnotu dnes?
Nie každý bon je pokladom. Bežné exempláre z 70. či 80. rokov sa dnes predávajú rádovo v desiatkach až stovkách eur. Vzácne kusy, ako napríklad prvá emisia z roku 1959 alebo dokonale zachované série, však môžu vystreliť na tisíce. A iba úplne unikátne exempláre sa dostanú na úroveň stoviek tisíc až milióna korún.
Možno aj vy máte doma šuplík plný starých papierov, bankoviek či účteniek. Medzi nimi sa môže skrývať tuzexový bon, ktorý by dnes zaujal zberateľov. Ak teda pri upratovaní narazíte na zažltnutý papierik s nápisom TUZEX, neponáhľajte sa ho vyhodiť.
