Dolomity sú považované za jednu z najkrajších horských oblastí v Európe a každoročne priťahujú tisíce návštevníkov počas leta aj zimy. Ich majestátne vrcholy a dych berúce scenérie však v posledných rokoch čelili vážnej hrozbe. Hory, ktoré na prvý pohľad pôsobia pevne a nezlomne, sa začínajú doslova drobiť pred očami – a odborníci upozorňujú, že za tým stojí zmena klímy a rastúce teploty.
Hory, ktoré sa menia na rieky kameňov
Z vrcholov ako Grand Vernel, Piccola Croda Rossa, Cima Lastei, Carè Alto, Croda Marcora, Sassolungo, Cima Tosa či Monte Pelmo sa v posledných desaťročiach opakovane zosúvajú masívne prúdy skál a sutín. Tieto „kamenné rieky“ ohrozujú nielen horské chaty a turistické chodníky, ale aj samotných horolezcov, výletníkov či obyvateľov dedín ležiacich priamo pod úpätiami hôr.
Problém je natoľko vážny, že zosuvy už viackrát poškodili aj dôležitú cestu medzi San Vito di Cadore a Cortinou d’Ampezzo – oblasť, ktorá sa pripravuje na zimné olympijské hry. O rozsahu katastrofy svedčí aj výpoveď miestneho obyvateľa, ktorý 15. júna pozoroval zosuv na hore Antelao:
„Vidieť kamene veľké ako autá, ktoré sa rútili dolinou, odrážali sa a poskakovali, bolo desivé. Niečo také som ešte nezažil,“ opísal situáciu.
Video zo zosuvu v Dolomitoch
Na dramatické okamihy sa môžete pozrieť aj vo videu, ktoré zachytáva pohyb skál a ich ničivú silu:
Nútené evakuácie turistov
Počet zosuvov sa natoľko zvýšil, že počas tohtoročných prázdnin museli úrady nariadiť evakuáciu stoviek turistov a uzavrieť desiatky značených trás. Prezident vedeckého výboru Talianskeho alpského klubu priznal:
„Taký dramatický nárast zosuvov sme ešte nikdy nezažili. Situácia sa zhoršuje a hlavným vinníkom je klimatická kríza.“
Geológovia upozorňujú, že skaly Dolomitov sú nestabilné už zo svojej podstaty. Tieto hory vznikli pred stovkami miliónov rokov z koralových atolov. Pevný povrch tvorí dolomitická hornina, no pod ňou sa nachádza mäkký íl, ktorý sa vďaka klimatickým zmenám začína rýchlejšie rozpadávať.
Prečo sa Dolomity zosúvajú?
Hydrológovia poukazujú na fakt, že za posledné desaťročia sa množstvo prudkých dažďov v oblasti zvýšilo až o pätinu. Voda preniká do puklín, zamŕza a následne pri topení rozrušuje horninu. Skaly sa tak viac lámu a zároveň menia svoje teplotné vlastnosti – cez deň sa rýchlo prehrievajú a v noci prudko ochladzujú. Tento proces pôsobí podobne ako radiátor s rebrami, čo celý rozpad ešte urýchľuje.
Následkom je čoraz väčšia nestabilita vrcholov a stien, čo ohrozuje bezpečnosť nielen na turistických trasách, ale aj v nižšie položených obciach.
Staré modely už neplatia
Doteraz používané predpovedné modely, ktoré pomáhali pri plánovaní stavby ciest alebo osád, dnes strácajú platnosť. „Správca územia je dnes pred dilemou – má ponechať chodník otvorený alebo ho posunúť o sto metrov ďalej? Žiadne riešenie nie je ideálne,“ hovorí geológ z univerzity v Miláne.
Podľa odborníkov sa bude musieť ľudstvo naučiť žiť s týmto rizikom a prispôsobiť mu svoje aktivity v horách. Súhlasí aj profesor z univerzity v Padove, ktorý sa venuje monitoringu horských vrcholov. Podľa neho sa niektoré skalné veže pod tiažou gravitácie nakláňajú a praskajú. „Keď sa na ne pozriete zhora, pôsobia ako obrovský kvet. Dá sa tak odhadnúť, ktorá časť hory sa odlomí ako ďalšia,“ vysvetľuje.
Zvuk praskajúcej skaly ako varovanie
Vedci preto vyvíjajú technológie, ktoré dokážu varovať obyvateľov aj turistov pred hroziacim zosuvom. Vibrácie praskajúcej skaly prevádzajú na zvuk, ktorý pripomína šušťanie obalu od cukríkov. Tento charakteristický zvuk je počuť tesne pred tým, než sa časť masívu odtrhne. Takýmto spôsobom sa monitorujú aj najrizikovejšie miesta – napríklad úzka skalná ihla v masíve Sella, ktorá sa po kolapse v roku 2018 nebezpečne nakláňa a hrozí ďalším pádom.
Marmolada – symbol miznúcej krásy
Najväčším dôkazom toho, ako sa Dolomity menia, je ľadovec Marmolada – najväčší a zároveň najznámejší ľadovec celého masívu. Podľa odhadov vedcov by mohol do roku 2040 úplne zmiznúť. Denne stráca 7 až 10 centimetrov hrúbky a len za posledných päť rokov prišiel o približne 70 hektárov povrchu.
Tragédiou bol aj rok 2022, keď sa z Marmolady odtrhol obrovský kus ľadu, snehu a skál. Zosuv vtedy spustil lavínu, ktorá pripravila o život 11 ľudí – medzi obeťami boli aj dvaja turisti z Česka.
Dolomity, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO, sa tak z pôvodne bezpečného turistického raja menia na nepredvídateľné a rizikové územie. Odborníci sa zhodujú, že hory už nikdy nebudú také, aké ich poznali generácie pred nami.
