Každý deň počúvame správy o tom, ako ľudstvo ohrozuje prírodu a aké druhy zvierat miznú nenávratne z našej planéty. O to cennejšie sú momenty, keď sa po desaťročiach úsilia podarí napraviť niektoré škody, ktoré sme prírode spôsobili. Presne takýmto úspechom je návrat rybárika mikronézskeho do jeho prirodzeného prostredia po dlhých štyroch dekádach.
Rybárik mikronézsky: vták, ktorý prežil len v zajatí
Rybáriky sú malé, farebné a mimoriadne obratné vtáky, ktoré môžete nájsť prakticky na celom svete. Od Európy, kde nám je známy náš domáci ledňáčik riečny, až po exotické ostrovy v Tichom oceáne. Rybárik mikronézsky však donedávna existoval výhradne za múrmi zoologických záhrad. Vo voľnej prírode bol naposledy pozorovaný v roku 1986, čo znamená, že bol viac ako 37 rokov považovaný za druh, ktorý v divokej prírode neexistuje.
Tento malý, pestrofarebný vtáčik pochádza z ostrova Guam, najväčšieho a najjužnejšieho ostrova Mariánskeho súostrovia v západnej časti Tichého oceánu. Guam geograficky patrí k Mikronézii, hoci politicky je pridružený k Spojeným štátom americkým. Rybárik mikronézsky bol vyhubený invazívnym druhom hada, ktorý na Guam zavliekli ľudia. Tieto hady kompletne narušili pôvodnú faunu ostrova a spôsobili úplné vymiznutie viacerých miestnych druhov, vrátane spomínaného rybárika.
Návrat do prírody: náročná cesta, ktorá trvala desaťročia
Hoci sa rybárik mikronézsky ocitol v nezávideniahodnej situácii, stále existovala nádej. Malá skupina približne 130 jedincov sa zachovala v zoologických záhradách po celom svete, kde sa vedci roky snažili o úspešný odchov. Vďaka medzinárodnej spolupráci a odhodlaniu vedcov zo Zoologickej spoločnosti Londýn (ZSL) a organizácie The Nature Conservancy sa v minulom roku konečne podarilo vypustiť prvých jedincov do voľnej prírody. Táto udalosť sa neodohrala na pôvodnom Guame, ktorý stále bojuje s invazívnymi druhmi, ale na atole Palmyra – izolovanom a chránenom prírodnom prostredí, ktoré poskytlo vtákom potrebné podmienky na prežitie a rozmnožovanie.
Na atol Palmyra bolo vypustených celkovo deväť jedincov – päť samčekov a štyri samičky. Vedci s napätím sledovali, ako sa vtáky adaptujú na nové prostredie. Ich správanie vo voľnej prírode bolo podľa výskumníkov veľmi sľubné a prirodzené. Spočiatku to však vyzeralo, že vtáky potrebujú viac času na adaptáciu, pretože len jeden z párov sa rozhodol pre rozmnožovanie. Aj tak však ide o nesmierne významnú udalosť, pretože práve táto samička ledňáčka mikronézskeho položila svoje prvé vajíčka vo voľnej prírode po takmer štyridsiatich rokoch od posledného pozorovania.
Prečo je to dôležité?
Možno sa vám tento úspech zdá byť skôr symbolický, avšak význam podobných krokov je obrovský. Je to prvý krok k obnoveniu sebestačnej populácie vtákov, ktoré boli kvôli ľudskej nedbanlivosti vytlačené zo svojho prirodzeného prostredia. Rybárik mikronézsky sa tak stáva symbolom toho, že ľudia môžu nielen ničiť, ale aj opravovať a obnovovať prírodu.
Nie je jediný: ďalšie príklady úspešných návratov ohrozených druhov
Návrat rybárika mikronézskeho nie je ojedinelý. Naopak, podobných príkladov úspešnej reintrodukcie ohrozených druhov do voľnej prírody máme viacero:
- Papagáj zelenokrídly ara sa v roku 2015 úspešne vrátil do argentínskeho Národného parku Iberá, pričom v roku 2020 sa prvýkrát za posledných 150 rokov podarilo odchovať mláďatá vo voľnej prírode. Aktuálne ich tam žije 15.
- Indigová krajta, ktorá je najdlhším hadom v USA, bola tento rok vypustená do rezervácie na Floride v počte 42 jedincov. Tento druh je kľúčový pre rovnováhu miestneho ekosystému.
- V Indonézii sa darí zachraňovať ohrozené nosorožce indické, ktorých počet sa podarilo zvýšiť už na 47 jedincov napriek neustálym hrozbám pytliactva.
- V Keni v rezervácii Tsavo pribúdajú jedince čierneho nosorožca, ktorý bol už takmer vyhubený.
- Po viac ako 50 rokoch sa do americkej Montany vrátila aj líška rýchla.
Okrem toho stále prebiehajú projekty na záchranu tigrov v Nepále či slonov afrických v Botswane. Ďalším významným projektom je snaha o záchranu nosorožca bieleho severného, ktorý už vo voľnej prírode nežije a ktorého poslednou nádejou je moderná asistovaná reprodukcia.
Tieto príklady nám jasne ukazujú, že ani v prípade veľmi vážne ohrozených druhov nie je situácia vždy beznádejná. Vždy existuje cesta, ako napraviť chyby minulosti, a návrat mikronézskeho ledňáčka je toho jasným dôkazom.
