Vo svete živočíchov existujú tvory, ktorých spôsob života dokáže fascinovať aj skúsených vedcov. Jedným z nich je obrovský suchozemský slimák Powelliphanta augusta, pôvodom z Nového Zélandu. Tento druh vyniká nielen svojou veľkosťou a dlhovekosťou, ale aj mimoriadne zvláštnym spôsobom rozmnožovania, ktorý sa len zriedkavo podarí pozorovať.
Vajíčka priamo z krku
Najväčšou zvláštnosťou tohto druhu je spôsob, akým kladie vajíčka. Na rozdiel od väčšiny slimákov, ktoré vajíčka vylučujú zadnou časťou tela, Powelliphanta augusta vytláča vajíčka cez otvor umiestnený tesne pod hlavou – teda z oblasti krku. Tento otvor, známy ako genitálny pór, slúži zároveň na párenie aj kladenie vajec. Vajíčka sú pomerne veľké, majú priemer asi 5 milimetrov a ich kladenie je fyzicky náročný proces.
Video môžete vidieť tu:
Pozrite si unikátny záber kladenia vajíčka Powelliphanty augusta cez krk
Obor medzi slimákmi
Powelliphanta augusta patrí medzi najväčšie suchozemské slimáky na svete. Dorastá do dĺžky až 10 centimetrov a jeho telová stavba je prispôsobená životu v hustých lesoch a horských oblastiach. Zaujímavosťou je aj jeho strava – nejde o bežného bylinožravca, ale o mäsožravca. Jeho hlavnou korisťou sú dážďovky, ktoré nasáva podobným spôsobom, ako ľudia jedia cestoviny.
Hermafrodity s náročným rozmnožovaním
Tento druh slimákov je hermafroditický, čo znamená, že každý jedinec má mužské aj ženské pohlavné orgány. Pri párení si partneri navzájom vymieňajú spermie, ktoré si následne uchovávajú na neskoršie oplodnenie. Párenie prebieha cez spomínaný otvor pod hlavou, a aj preto sa slimáky nemusia úplne vysúvať zo svojej ulity, čo ich zároveň chráni pred predátormi.
Rozmnožovanie Powelliphanty však prebieha veľmi pomaly. Jedinec začína klásť vajíčka až po približne ôsmich rokoch života a za rok ich vytvorí len niekoľko – bežne okolo piatich. Vývoj mláďat je taktiež zdĺhavý – trvá aj viac než 12 mesiacov, kým sa z vajíčka vyliahne mladý slimák.
Dôvod, prečo je taký vzácny
Táto pomalosť rozmnožovania je jedným z hlavných dôvodov, prečo patrí Powelliphanta augusta medzi ohrozené druhy. Okrem toho došlo k výraznému úbytku jeho prirodzeného biotopu kvôli ťažbe a inej činnosti človeka. Dnes sa v prírode vyskytuje už len na veľmi obmedzených lokalitách a zároveň je chovaný aj v zajatí, kde sa vedci snažia zachovať genetickú rozmanitosť druhu.
Na rozdiel od invazívnych druhov, ako je napríklad bežný záhradný slimák, ktorý dokáže za rok naklásť tisíce vajíčok, je Powelliphanta evolučne nastavený na pomalý, ale veľmi precízny životný cyklus. Tento prístup má výhody pri stabilných podmienkach, ale v dnešnej rýchlo sa meniacej krajine predstavuje vážnu hrozbu pre jeho prežitie.
Ulita – ochrana aj výzva
Tvrdá ulita tohto plža je výbornou ochranou pred predátormi i nepriaznivým počasím, no zároveň predstavuje komplikáciu pri rozmnožovaní. Práve preto má genitálny otvor umiestnený vpredu – tesne pod hlavou, čím si zjednodušuje celý proces. Slimák dokonca disponuje schopnosťou samooplodnenia, čo mu umožňuje prežiť aj v prostredí s nízkou hustotou populácie, kde si len ťažko nájde partnera.
Powelliphanta augusta je jedným z najzaujímavejších a najzáhadnejších obyvateľov novozélandskej prírody. Jeho neobvyklý spôsob rozmnožovania, veľkosť a mäsožravý spôsob života ho robia unikátnym medzi slimákmi celého sveta. Vďaka dlhoročnému úsiliu ochrancov prírody sa darí udržiavať tento vzácny druh pri živote – aj keď väčšinou v zajatí. Každý nový objav o jeho správaní nám pomáha lepšie pochopiť, ako citlivé a zároveň pozoruhodné sú niektoré evolučné riešenia v prírode.
