Letné dni dokážu byť poriadne nevyspytateľné – v jeden deň trópske horúčavy, na druhý sa potrebujeme znovu obliecť do mikiny. Takéto extrémy predstavujú pre naše telo veľký stres, hoci si to často ani neuvedomujeme. Je však kolísanie počasia skutočne zdravotným rizikom, alebo nám len komplikuje bežné fungovanie?
Náhle zmeny teplôt sú väčší problém, než dlhodobé horúčavy
Zatiaľ čo trvalé teplé počasie môže byť vyčerpávajúce, z hľadiska zdravia bývajú ešte rizikovejšie prudké zmeny – najmä keď teploty stúpajú či klesajú o desať a viac stupňov v priebehu dňa či dvoch. Ľudský organizmus potrebuje určitý čas, aby sa prispôsobil novým podmienkam, a ak sa tento proces musí opakovať príliš často, vedie to k únave a zníženej odolnosti.
„Pre človeka so zdravým srdcom a cievami to zvyčajne nie je vážny problém. Ale ak má niekto problémy s tlakom alebo srdcovocievne ochorenie, môže sa jeho stav zhoršiť. Práve z toho dôvodu sa takýmto osobám neodporúčajú napríklad sauny,“ hovorí internistka MUDr. Eva Kociánová.
Citlivosť na počasie nie je len výmysel
Niektorí ľudia sú na meniace sa počasie mimoriadne vnímaví – nazývame ich meteosenzitívni. Reakcie ich tela sú výraznejšie a nepríjemnejšie, a to nielen fyzicky, ale často aj psychicky.
„Najviac citliví bývajú tí, ktorí sa málo hýbu, trávia veľa času v interiéri a majú celkovo slabšiu fyzickú kondíciu. Výraznejšie vplyvy na zdravie zaznamenávame najmä u ľudí s úzkosťami, depresiami alebo chronickými ochoreniami. Títo pacienti často pociťujú zhoršenie nálady, bolesti hlavy, únavu či podráždenosť,“ dopĺňa lekárka.
Meteosenzitivita môže byť čiastočne daná geneticky, no veľký podiel má aj životný štýl. Ak si telo dlhodobo „odvykne“ od vonkajších vplyvov – napríklad tým, že sa pohybujeme len v klimatizovaných priestoroch a vyhýbame sa extrémom – stáva sa zraniteľnejším.
Teplotné výkyvy môžu zhoršiť aj prejavy existujúcich chorôb – alergici a astmatici môžu negatívne reagovať na chlad, ľudia s reumatickými problémami či so srdcom zase na pokles tlaku.
Keď slnko páli príliš: horúčavy a ich dôsledky
Aj keď si leto spájame s oddychom a dovolenkami, dlhodobé vystavenie vysokým teplotám môže byť zdraviu škodlivé. Všeobecne sa za komfortnú hranicu považujú teploty do 28 stupňov. Keď ortuť vystúpi nad 31 °C, telo začína mať problém s reguláciou. Nad 37 °C už hovoríme o podmienkach, ktoré môžu byť vyslovene rizikové.
Úpal, ktorý vzniká z prehriatia organizmu, sa môže objaviť aj v interiéri – nie je podmienkou byť na priamom slnku. Typickými príznakmi sú bolesti hlavy, nevoľnosť, zvýšená telesná teplota alebo vracanie. Ľudia s hormonálnymi problémami, napríklad so štítnou žľazou, sú náchylnejší na tento stav.
Ak sme dlhší čas na slnku, hrozí aj úžeh alebo tepelné vyčerpanie. Prvé varovné signály? Slabosť, potenie, bledosť, nevoľnosť, zrýchlený tep, závraty. V horších prípadoch sa môže objaviť zmätenosť, podráždenosť či až halucinácie. „V týchto situáciách je potrebné okamžite vyhľadať tieň, schladiť telo a doplniť tekutiny,“ upozorňuje farmaceutka Ivana Lánová.
Ako horúčavy ovplyvňujú mozog a srdce?
Počas extrémne horúcich dní môžete pociťovať zníženú koncentráciu, únavu alebo náladovosť. Dôvod je jednoduchý – väčšina krvi sa presúva do pokožky, aby mohlo teplo odchádzať potením. To ale znamená, že mozog a iné orgány dostávajú menej kyslíka a živín.
Srdce preto musí pracovať intenzívnejšie, aby dokázalo udržať dostatočný obeh. Výsledkom môže byť pocit búšenia, tlak na hrudníku alebo slabosť. Pre ľudí s vysokým tlakom, srdcovými chorobami alebo nadváhou to môže predstavovať vážnu hrozbu.
Ako pripraviť telo na výkyvy počasia? Pomôže pohyb aj bylinný čaj
Najlepšou prevenciou proti negatívnym účinkom kolísavého počasia je dobre fungujúce telo. Pravidelná fyzická aktivita – hoci aj obyčajná chôdza – podporuje krvný obeh, zlepšuje termoreguláciu a zvyšuje odolnosť voči stresu z prostredia. Už okolo 4 400 krokov denne má pre zdravie reálny prínos.
K tomu treba pripojiť aj pitný režim. Ideálne je piť čistú vodu, no pomôcť môžu aj chladivé bylinné nápoje – napríklad z mäty, medovky, bazalky, bazy či zeleného čaju. Tieto byliny pomáhajú prirodzene schladiť organizmus a zároveň dopĺňajú tekutiny.
