Vrany sú už dlhé roky predmetom vedeckého skúmania – a čím viac o nich vedci zistia, tým väčší rešpekt si tieto čierne vtáky zaslúžia. Vďaka pokročilým kognitívnym schopnostiam, plánovaniu a schopnosti používať nástroje patria medzi najinteligentnejšie živočíchy na Zemi.
Video: Vrana používa nástroj a „fyzikálne“ rieši problém
Vrany a „počítanie“: rozumejú množstvám
Najnovšie výskumy z Univerzity v Tübingene v Nemecku ukázali, že vrany dokážu rozlišovať malé množstvá objektov alebo zvukov – napríklad vedia odlíšiť jeden, dva, tri či štyri podnety. V experimentoch reagovali počtom zakrákaní na počet vizuálnych alebo zvukových signálov.
Vedci však upozorňujú, že nejde o počítanie v ľudskom zmysle slova – vrany nepoznajú čísla ani symboly. Ich mozog však vie rozpoznať, že tri predmety sú viac ako dva, a podľa toho upravia svoje správanie. Ide teda o schopnosť pracovať s množstvom, nie s číslami ako takými.
„Schopnosť reagovať presným počtom vokalizácií naznačuje vysokú mieru kontroly nad hlasom a pokročilé vnímanie množstva,“ vysvetľuje neurologička z výskumného tímu. Podľa nej je pozoruhodné, že vrana si dokáže vopred naplánovať, koľkokrát zakráka, čo si vyžaduje pamäť aj určitú formu rozhodovania.
Inteligencia, ktorá prekvapuje aj vedcov
Vrany často predvádzajú správanie, ktoré by sme čakali skôr od primátov:
- Vyrábajú a používajú nástroje. Niektoré druhy, najmä novokaledónske vrany, si z vetvičiek vytvárajú háčiky na vyťahovanie hmyzu z úzkych otvorov. Dokonca dokážu tvar nástroja vylepšiť podľa situácie.
- Majú extrémne hustú sieť neurónov. Napriek tomu, že ich mozog je menší ako mozog opíc, obsahuje podobný počet neurónov – približne 1,5 miliardy. Tieto bunky sú menšie a husto usporiadané, čo umožňuje veľmi rýchle spracovanie informácií.
- Rozpoznávajú ľudské tváre. Pokusy ukázali, že vrany si dokážu zapamätať ľudí, ktorí im ublížili alebo im pomohli, a rozoznajú ich aj po rokoch. Dokonca o tom „informujú“ aj ostatné vrany.
- Majú zárodky vedomia. Štúdie dokazujú, že si vrany uvedomujú prítomnosť aj následky svojich činov. V niektorých testoch dokázali plánovať dopredu alebo používať predmety s pochopením účelu – čo je známka vyššieho stupňa myslenia.
Sebakontrola ako u detí
Vrany obstáli aj v upravenej verzii známeho „marshmallow testu“, ktorý meria schopnosť odložiť okamžité potešenie. Kým u detí sa skúma vôľa čakať na väčšiu odmenu, u vrán výskumníci použili časovač a otočný mechanizmus s potravou.
Výsledky ukázali, že vrany dokázali potlačiť impulz okamžitej spotreby a radšej si počkali na lepšiu odmenu. Ide o dôkaz pokročilej sebakontroly, ktorá sa vo zvieracej ríši vyskytuje veľmi zriedkavo.
Mozog malý, ale nesmierne efektívny
Na rozdiel od cicavcov nemajú vtáky mozgovú kôru, no ich neuróny sú usporiadané inak – kompaktne a efektívne. To znamená, že signály medzi nimi prebiehajú rýchlejšie a s menšou spotrebou energie.
Vedci preto hovoria, že vtáčí mozog funguje ako „malý, ale rýchly procesor“. To vysvetľuje, prečo dokážu vrany riešiť logické úlohy, používať predmety ako nástroje a plánovať svoje správanie napriek tomu, že vážia len niekoľko sto gramov.
Vrany ako symbol inteligencie prírody
Aj keď sa nám vrany môžu zdať obyčajné, ich kognitívne schopnosti dokazujú, že inteligencia v prírode vzniká rôznymi cestami.
Nie sú to „len vtáky“. Sú to zvedaví, vynaliezaví a sociálne vnímaví tvorovia, ktorí chápu vzťahy medzi príčinou a následkom, pamätajú si jednotlivcov a dokážu plánovať.
Najnovšie výskumy nám pripomínajú, že veľkosť mozgu nerozhoduje o múdrosti – dôležitá je jeho štruktúra, efektivita a schopnosť prispôsobiť sa svetu. A v tom sú vrany skutočnými majstrami.
