Imelo patrí medzi najznámejšie zimné symboly. Hoci ho dnes vnímame najmä ako ozdobu nad dverami či nad štedrovečerným stolom, ide o rastlinu, ktorá si už stáročia drží výnimočné miesto v európskych tradíciách. Je opradené mnohými zvykmi a kultúrnymi význammi, no jeho skutočná podstata je čisto botanická: ide o poloparazitický ker, ktorý rastie vysoko v korunách stromov.
Ako imelo rastie: poloparazit s vlastnou fotosyntézou
Imelo biele (Viscum album) je nenápadný, vždyzelený ker, ktorý sa vyskytuje najmä na listnatých stromoch. Najčastejšie napáda lipy, javory, topoľe, brezy či ovocné stromy, no môže rásť aj na jedliach alebo boroviciach.
Rastlina:
- odoberá stromu vodu a minerálne látky
- sama si však vytvára cukry prostredníctvom fotosyntézy
Preto ho odborníci označujú ako poloparazita – strom oslabuje, ale úplne ho nezabíja. Ak sa však premnoží, môže výrazne znížiť vitalitu hostiteľského stromu.
V korunách stromov vytvára typické guľovité trsy, ktoré sú viditeľné najmä v zime, keď stromy zhodia listy.
Liečivé využitie imela: čo je skutočne dokázané
Imelo patrí v Európe k tradičným liečivým rastlinám. V staroveku ho používali Hippokrates aj Galén, hoci ich odporúčania vychádzali skôr z dobových predstáv o medicíne.
Dnes je účinok imela predmetom vedeckého výskumu. Jeho výťažky:
- obsahujú rôzne biologicky aktívne látky, napríklad lektíny a viskotoxíny
- využívajú sa ako doplnková terapia v onkológii (nie ako liek na rakovinu)
- môžu pomáhať zlepšovať kvalitu života pacientov, podporovať imunitu a zmierňovať niektoré vedľajšie účinky liečby
- skúmajú sa aj v rámci ďalších chronických ochorení
Imelo však zároveň obsahuje toxické zložky – najmä bobule. Ich konzumácia môže vyvolať tráviace ťažkosti či bolesti brucha. Rastlina nie je vhodná pre tehotné ženy, pretože niektoré jej látky môžu stimulovať maternicu.
Zber imela: prečo patrí do rúk odborníkov
Keďže imelo rastie často vo výškach okolo 10 – 20 metrov, jeho zber nie je jednoduchý. Prebieha prevažne na prelome novembra a decembra a vykonávajú ho arboristi alebo vyškolení stromolezci, ktorí ho zo stromu opatrne odrežú bez poškodenia konára.
Zber sa vykonáva iba s povolením vlastníka pozemku, pretože odstraňovanie imela z cudzích stromov je zakázané.
Imelo a tradície: pravdivé je to, že sú to tradície
Imelo je súčasťou európskych zimných zvykov už stovky rokov. Hoci jednotlivé príbehy nemajú vedecký základ, sú súčasťou skutočného historického folklóru.
Patrí medzi ne napríklad:
- zvyk zavesiť imelo nad dvere ako symbol ochrany domácnosti
- tradícia bozkávania pod imelom, ktorá sa rozšírila najmä v 18. storočí v Anglicku
- viera, že imelo „prináša šťastie“, ak je darované, nie kúpené
Tieto zvyky sú skutočne historické, aj keď ich účinnosť je, prirodzene, symbolická.
Prečo imelo dodnes fascinuje
- je vždyzelené – aj v zime pôsobí sviežo
- rastie vysoko v korunách stromov, čo mu odjakživa dodávalo punc tajomstva
- počas sviatkov vytvára atmosféru, ktorá spája ľudí s dávnymi tradíciami
- má zaujímavé biologické vlastnosti, ktoré sa stále skúmajú
Aj keď nejde o rastlinu, ktorá by domácnosti prinášala reálne šťastie, jej estetická a kultúrna hodnota je nespochybniteľná.
