Pre väčšinu Slovákov je samozrejmosťou, že keď otočíme kohútikom, okamžite nám tečie voda vhodná na pitie. Je lacná, prakticky zadarmo, dostupná v každej domácnosti a na rozdiel od balenej vody ju nemusíme ťahať z obchodov. Navyše nezaťažuje životné prostredie plastovými fľašami a často chutí príjemne sviežo. Na prvý pohľad ide o ideálny nápoj.
Lenže podľa odborníkov má táto „výhra“ aj svoju odvrátenú stránku. Aj keď vodárne garantujú, že ide o pitnú vodu, z dlhodobého hľadiska nemusí byť vždy tou najlepšou voľbou – najmä ak ju pijeme denne a bez akýchkoľvek preventívnych opatrení.
Prečo Slováci siahajú po vode z kohútika?
Dôvodov je viacero.
- Pohodlie: stačí pár sekúnd a pohár sa naplní čerstvou vodou.
- Nízke náklady: v porovnaní s balenou vodou je cena zlomková.
- Ekologický prístup: menej plastových fliaš znamená menšiu záťaž pre prírodu.
Na papieri to znie ideálne. Ale prax ukazuje, že aj voda z vodovodu môže so sebou niesť riziká, ktoré si veľa ľudí vôbec neuvedomuje.
Chemikálie a pesticídy v pitnej vode
Aj keď musia vodárne spĺňať prísne normy, ani to nie je záruka absolútnej čistoty. Najmä v oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom sa môžu do podzemných vôd dostať zvyšky pesticídov, herbicídov či dusičnanov.
Ich množstvo býva síce kontrolované a udržiavané v povolených limitoch, no úplne nulové hodnoty sa v praxi dosahujú len zriedka. Navyše po silných dažďoch alebo povodniach môžu koncentrácie týchto látok stúpať. Odborníci upozorňujú, že dlhodobé vystavenie aj malým dávkam nemusí byť pre organizmus bez následkov – môže ovplyvňovať imunitu, trávenie a vo výnimočných prípadoch prispieť k vážnejším zdravotným problémom.
Skryté nebezpečenstvo starých potrubí
Na kvalitu vody má veľký vplyv aj to, kadiaľ k vám domov prechádza. Staré rozvody, ktoré sa desaťročia nerekonštruovali, môžu byť zanesené hrdzou, obsahovať stopy olova či dokonca mikroorganizmy. Ak sú potrubia netesné alebo poškodené, je veľká šanca, že sa do vody dostane to, čo tam určite nechceme mať.
Problém sa často týka starších bytových domov a rodinných nehnuteľností, kde sa výmena rozvodov odkladá celé roky.
Chlór – pomocník aj hrozba
Aby sa pitná voda udržala zdravotne nezávadná, často sa dezinfikuje chlórom. Ten síce spoľahlivo ničí baktérie a vírusy, ale v kombinácii s organickými zložkami môže vytvárať vedľajšie produkty – napríklad trihalometány.
Tieto látky sú vo vyšších koncentráciách považované za rizikové. V pitnej vode sa ich obsah prísne kontroluje a zvyčajne sa pohybuje na nízkych hodnotách, no ak ich pijeme denne počas dlhých rokov, naše telo sa im nevyhne úplne. To znamená, že organizmus je vystavený trvalej záťaži, aj keď v malých dávkach.
Ako znížiť riziká pri pití vody z kohútika?
Odborníci radia, aby sme nezanedbávali jednoduché preventívne kroky:
- Používajte kvalitné filtre – napríklad s aktívnym uhlím, ktoré vedia zachytiť chlór, ťažké kovy aj zvyšky pesticídov.
- Nechajte vodu odstáť – ak ju nalejete do džbánu a necháte pol hodiny stáť, časť chlóru sa prirodzene vyprchá.
- Striedajte zdroje – nie je na škodu občas siahnuť po balenej vode, ideálne v skle.
- Kontrolujte vlastné zdroje – ak používate studňu, raz ročne si nechajte urobiť rozbor na pesticídy, dusičnany a mikrobiologické ukazovatele.
Voda z kohútika – áno, ale s rozvahou
Voda z vodovodu je veľkým prínosom, no nie je stopercentne bez rizika. To, že je oficiálne označená ako „pitná“, ešte automaticky neznamená, že je pre každého najvhodnejšia a bezpečná vždy a všade.
Nie je nutné ju prestať piť – stačí používať zdravý rozum, prijať pár jednoduchých opatrení a sledovať kvalitu vody v domácnosti. Ak k pitiu vody z kohútika pristúpime zodpovedne, zachováme si pohodlie, ekologickosť aj zdravie. A práve táto kombinácia je hodnota, ktorú sa určite oplatí strážiť.
