Len málokto tuší, že rastlina, ktorú u nás väčšina ľudí bez váhania vytrháva zo záhonov, patrí na svetových gurmánskych trhoch k najluxusnejším sezónnym potravinám. Reč je o divokom chmeli. Na Slovensku ho vnímame skôr ako nepríjemného votrelca, ktorý sa rýchlo šplhá po všetkom, čo mu príde do cesty. No napríklad vo Francúzsku, Nemecku či Holandsku sa mladé chmeľové výhonky označujú ako “špargľa chudobných“ alebo “divoká špargľa“ – a ceny, ktoré za ne tamojší gurmáni platia, sú skutočne prekvapujúce.
Na európskych trhoch môže kilogram výhonkov stáť aj okolo 1000 eur. Pre niekoho znie taká suma ako prehnaná, no keď raz spoznáte, ako náročné je tieto výhonky nájsť a aký špecifický charakter majú, všetko začne dávať väčší zmysel.
Ako divoký chmeľ spoznať a kde ho hľadať?
Na Slovensku rastie pomerne hojne – stretnete ho popri potokoch, v krovinách, pri plotoch či na okrajoch lesov. Väčšina ľudí však ani len netuší, že okolo neho denne prechádza.
Rozlišujú sa dva základné typy divokých výhonkov – zelené a biele:
Biele výhonky – gurmánsky poklad
Tieto výhonky sú medzi znalcami najžiadanejšie, pretože vynikajú plnou, výraznou chuťou. Sezóna ich zberu trvá veľmi krátko – od marca do apríla – a navyše sú ukryté pod zemou. To znamená, že ich treba doslova vykopávať, čo si vyžaduje čas, znalosť terénu aj trpezlivosť. Práve táto náročnosť zberu spôsobuje, že ich cena rastie do astronomických výšin.
Zelené výhonky – dostupnejšia, no chuťovo jemnejšia verzia
Nájsť ich je jednoduchšie, keďže rastú nad zemou a objavujú sa veľmi skoro na jar, často ešte koncom zimy. Ich chuť nie je tak výrazná ako pri bielych, no v kuchyni sú stále vítanou surovinou. Dôležité je zbierať ich iba v mladom, mäkkom štádiu, pretože staršie a zdrevnatené stonky strácajú svoju lahodnosť.
Ako chutí „divoká špargľa“?
Názov nezískala náhodou. Mladé chmeľové výhonky majú jemnú, mierne orechovú chuť pripomínajúcu špargľu, doplnenú o tóny kapusty či mungo klíčkov. Ich kúzlo spočíva aj v tom, že sú najlepšie úplne čerstvé, ideálne hneď v deň zberu.
V kuchyni je ich príprava mimoriadne jednoduchá:
- stačí ich krátko spariť horúcou vodou a podávať takmer surové,
- môžete ich rýchlo opiecť na masle,
- prípadne pridať do jarných polievok či zeleninových príloh.
Nejde však len o chuťový zážitok. Výhonky divokého chmeľu sú bohaté na flavonoidy, teda látky s protizápalovými, antivírusovými a protiplesňovými účinkami. V ľudovom liečiteľstve sa už dlho používajú aj pri problémoch s trávením.
Záver: burina, ktorá nie je burinou
Divoký chmeľ možno na prvý pohľad pôsobí ako rastlina, ktorej sa treba zbaviť, no v skutočnosti ide o cennú surovinu. Môže obohatiť jedálny lístok, posilniť zdravie a v niektorých krajinách má dokonca hodnotu menšej zlatej tehličky.
Ak naň narazíte vo svojej záhrade, skúste sa naň pozrieť novými očami. A ak ho neplánujete jesť, stále máte možnosť – pri troche šťastia a hľadaní správneho odberateľa – slušne si privyrobiť.
