Yellowstonský supervulkán patrí medzi najväčšie sopky našej planéty a zároveň medzi najväčšie záhady, ktoré trápia vulkanológov už dlhé roky. Nová štúdia, ktorú zverejnili vedci v prestížnom časopise Nature, však prináša dobré správy. Táto obrovská sopka má podľa najnovších zistení prirodzený „bezpečnostný ventil“, ktorý zabraňuje jej katastrofickej erupcii.
Yellowstone – hrozba pre celé ľudstvo?
Keď sa povie supervulkán, väčšina ľudí si predstaví obrovský výbuch schopný spôsobiť globálnu katastrofu. Presne také erupcie zažil Yellowstone už viackrát. Tá posledná nastala asi pred 630-tisíc rokmi a pokryla popolom väčšinu územia dnešnej Severnej Ameriky. Táto erupcia bola tak silná, že spôsobila ochladenie klímy, známu aj ako „sopečnú zimu“.
Dnes si mnohí kladú otázku, či by sa podobná katastrofa mohla opakovať. Dôvodov na obavy je totiž viacero: aktivita gejzírov a horúcich prameňov v národnom parku je stále intenzívna. Navyše vulkanológovia v posledných rokoch zaznamenali mierne vyzdvihnutie kaldery, teda kráteru supervulkánu, čo indikuje vnútorné pohyby magmy. Dokonca sa znova aktivoval gejzír, ktorý bol desiatky rokov nečinný. Znamená to, že supervulkán je tesne pred výbuchom?
Náklaďák ako hlavný hrdina výskumu
Aby zistili skutočný stav sopky, vedci sa rozhodli použiť špeciálnu technológiu seizmického snímkovania. Ide o metódu, ktorá umožňuje „pozrieť sa“ dovnútra sopky bez toho, aby ju bolo potrebné navŕtať či akokoľvek inak narušiť. Bežné seizmické meracie stanice sú však rozmiestnené príliš riedko na to, aby poskytli presné dáta, preto tím vedený profesorom z Univerzity v Utahu pristúpil k inovatívnemu riešeniu.
Vedci umiestnili v oblasti kaldery až 650 malých prenosných seizmometrov. Potom použili špeciálny vibračný nákladný automobil, ktorý dokáže vytvoriť kontrolované malé „zemetrasenia“. Vozidlo má na spodnej strane veľké oceľové platne, ktorými udiera do zeme a vytvára tak seizmické vlny. „Predstavte si to ako obrovské kladivo, ktoré udrie do zeme a my sledujeme, ako tieto vibrácie prechádzajú cez jednotlivé vrstvy podložia,“ opisuje proces.
Horný magmatický krb objavený len pár kilometrov pod zemou
Pomocou špeciálnych analytických techník potom výskumníci filtrovali nežiaduci šum a rušivé signály. Výsledkom bol prvý detailný obraz hornej časti magmatického rezervoáru, ktorý sa nachádza v hĺbke približne 3,8 kilometra pod povrchom. Táto zóna je považovaná za najnebezpečnejšiu, pretože práve tu sa hromadia plyny ako oxid uhličitý a vodná para, čo zvyšuje tlak a môže v konečnom dôsledku viesť k erupcii.
Podľa profesora z Univerzity v Novom Mexiku je vrchná časť krbu zložená približne z 86 % tuhého, už stuhnutého magmatu, v ktorom sú rozptýlené póry s tekutým magmatom a plynmi. Dobrou správou však je, že koncentrácia týchto tekutých a plynných látok nie je taká vysoká, aby v súčasnosti hrozila bezprostredná erupcia.
Supervulkán s vlastným bezpečnostným ventilom
Napriek aktívnym prejavom v podobe gejzírov a plynov, ktoré sa pravidelne objavujú na povrchu, je yellowstonský supervulkán podľa vedcov momentálne v stabilnom stave. A práve táto povrchová aktivita je dôkazom, že sopka dokáže efektívne uvoľňovať tlak. Pod povrchom totiž existuje sieť drobných prasklín a kanálov, cez ktoré plyny a para unikajú do atmosféry – podobne ako cez ventil na tlakovom hrnci.
Tieto prirodzené „ventily“ tak pôsobia ako spoľahlivá poistka, ktorá zabraňuje katastrofickej akumulácii tlaku a náhlej erupcii.
Yellowstone ako prírodné laboratórium pre ďalšie sopky
Výskum supervulkánu v Yellowstone neprináša len pozitívne správy pre obyvateľov USA, ale pomáha aj pri štúdiu iných sopiek vo svete. Metóda použitá pri tomto seizmickom snímkovaní sa ukázala byť natoľko efektívna, že ju vedci plánujú aplikovať aj na ďalšie sopky, ktoré predstavujú oveľa vyššie riziko pre ľudí, napríklad sopky Campi Flegrei v Taliansku či Santorini v Egejskom mori.
„Yellowstone je pre nás unikátna prírodná laboratórium. To, čo sme sa tu naučili, nám umožní lepšie pochopiť sopky, ktoré sú aktívnejšie, ale komplikovanejšie na výskum,“ uzatvára Jamie Farrell.
Výsledky tejto štúdie teda prinášajú upokojenie – Yellowstone síce žije, dýcha a „upúšťa paru“, no najbližšie obdobie nám nehrozí nič dramatické. Odborníci však ostávajú opatrní a sopku naďalej intenzívne monitorujú.
