Pyramídy v egyptskej Gíze fascinujú ľudí od nepamäti. Už v škole sme o nich čítali a počúvali príbehy, ktoré nám nedali spať. Najnovší objav medzinárodného tímu archeológov však všetko, čo sme o pyramídach doteraz vedeli, stavia doslova na hlavu. Pod povrchom tejto slávnej lokality totiž objavili dávno zabudnuté podzemné mesto, ktoré môže byť oveľa staršie a rozsiahlejšie, než si vedci pôvodne mysleli.
Kontroverzný objav, ktorý prepíše dejiny
Skupina archeológov z Talianska a Škótska priniesla nové kontroverzné zistenia, ktoré vyvolali veľký rozruch. Tvrdia totiž, že rozsiahly komplex chodieb, podzemných tunelov a miestností objavených hlboko pod pyramídami v Gíze môže byť omnoho starší, než sme si doteraz mysleli. A nejde pritom len o pár stoviek rokov – rozdiel vo veku môže byť rádovo tisíce rokov.
Ak by sa tieto hypotézy potvrdili, znamenalo by to úplné prehodnotenie toho, ako dnes chápeme vývoj starovekých civilizácií a celej ľudskej histórie. Súčasné odhady veku pyramíd v Gíze sa pohybujú okolo 4500 rokov. Tieto nové výskumy však naznačujú, že pyramídy môžu byť staré až neuveriteľných 38-tisíc rokov. Áno, čítate správne – pyramídy by teda mohli byť až desaťkrát staršie, než uvádzajú súčasné učebnice.
Prečo vedci zrazu prehodnotili svoje závery?
Archeológovia začali pochybovať o pôvodnom datovaní pyramíd po objavení nezvyčajných známok vodnej erózie na ich kamenných blokoch. Výskumný tím pod vedením Dr. Mei totiž zistil, že kvádre, ktoré sa nachádzajú pri vstupe do Veľkej pyramídy, vykazujú jasné stopy po pôsobení vody spred približne 12-tisíc rokov.
„Niektoré z kamenných blokov jasne ukazujú známky erózie spôsobenej vodou, čo naznačuje, že časť pyramídy bola v dávnej minulosti zaliata mohutnými prívalmi,“ vysvetľuje archeológ. „Nejde pritom o izolovaný jav, našli sme množstvo dôkazov potvrdzujúcich rozsiahlu záplavu.“
Ďalšími závažnými dôkazmi podporujúcimi teóriu staršej civilizácie sú výrazné vrstvy soli, ktoré archeológovia našli vo vnútorných priestoroch Veľkej pyramídy. Tieto vrstvy sú totiž typickým znakom toho, že pyramída bola v minulosti skutočne zatopená oceánskou vodou, čo poukazuje na dávne kataklizmy a úplne mení našu predstavu o histórii tejto oblasti.
Podzemné mesto ukryté hlboko pod povrchom
Samotné objavené mesto leží približne 1200 metrov pod zemou a predstavuje neuveriteľne komplexný systém, ktorý prekvapil aj skúsených archeológov. Za pomoci najmodernejších radarových technológií sa vedcom podarilo odhaliť rozvetvenú sieť chodieb, vertikálnych šácht, dokonale tvarovaných stĺpov, špirálovitých schodísk a dokonca aj rozsiahleho, vysoko sofistikovaného vodovodného systému.
Podľa vyjadrenia tímu ide o mimoriadne prepracovaný systém, ktorý okrem potrubia obsahuje aj početné ďalšie priestory, pravdepodobne určené na skladovanie alebo iné účely, ktoré archeológovia zatiaľ skúmajú. Objavené mesto pritom podľa vedcov tvorí pokračovanie už skôr preskúmaných podzemných komôr pod Gízou, no svojou rozsiahlosťou výrazne prevyšuje všetky doteraz objavené priestory.
Čo prinesie budúcnosť?
Vedecký tím pokračuje vo výskumoch intenzívnym tempom, pretože všetci tušia, že objav tohto druhu sa udeje možno raz za celé storočie. Aktuálne údaje ešte podrobne analyzujú a pripravujú sa na ďalšie etapy prieskumu, ktoré by mali priniesť konkrétnejšie odpovede na mnohé otázky.
Ak sa definitívne potvrdí, že pyramídy a pod nimi ležiace mesto sú oveľa staršie, než doteraz predpokladáme, história ako ju poznáme sa bude musieť zásadne prepísať. Už teraz sa tento nález označuje za archeologický zázrak storočia, ktorý môže odhaliť pravdu o minulosti ľudstva a odpovedať na otázky, ktoré si kladieme po celé generácie.
Kto vie, možno práve vďaka tomuto objavu budeme už čoskoro poznať celkom nový príbeh našej spoločnej minulosti. Jedno je však isté – pyramídy v Gíze budú ľudí fascinovať aj naďalej, a teraz viac než kedykoľvek predtým.
