Otázka, ako dokázali starovekí Egypťania postaviť monumentálne pyramídy bez použitia modernej techniky, trápi vedcov už celé generácie. Nové zistenia však naznačujú, že by mohlo ísť o doteraz prehliadaný princíp, ktorý by mohol úplne zmeniť náš pohľad na staroveké staviteľstvo. Podľa najnovších výskumov sa totiž zdá, že pri stavbe pyramíd mohla zohrávať kľúčovú úlohu… voda.
Zdanlivo nemožné? Hydraulika v starovekom Egypte
Najstaršia známa pyramída v Egypte, tzv. Džoserova pyramída, bola postavená okolo roku 2680 pred naším letopočtom. Ide o šesťstupňovú monumentálnu stavbu, vysokú približne 60 metrov, vytvorenú z viac ako 330-tisíc kubických metrov kameňa a ílu. Projektoval ju legendárny Imhotep – významný architekt a zároveň vezír faraóna Džosera. V histórii je zapísaný ako jeden z prvých inžinierov ľudstva.
A práve jeho genialita mohla predbehnúť dobu o tisícročia. Medzinárodný tím vedcov pod vedením Guillauma Pitona z Inštitútu environmentálnych geovied Univerzity Grenoble Alpes totiž prišiel s prevratnou hypotézou: vnútorná konštrukcia Džoserovej pyramídy naznačuje, že Egypťania mohli využívať princípy hydrauliky – konkrétne vodou poháňaný zdvíhací systém, schopný prenášať obrovské kamenné bloky do výšky.
Zaujíma vás, ako by celý mechanizmus mohol fungovať v praxi? Detailnú vizualizáciu, ktorá názorne vysvetľuje túto teóriu, si môžete pozrieť vo videu tu:
https://www.youtube.com/watch?v=Gq16Ovv7zVQ&t
Inovatívny systém s vodnou nádržou a výťahom
Podľa výskumníkov bola súčasťou celého systému priehrada, zariadenie na úpravu vody a hydraulický výťah. Ide o konštrukciu, ktorú v tejto oblasti a z tohto obdobia doteraz nikto nezdokumentoval.
Aby tento ambiciózny systém fungoval, musela byť voda privádzaná z rieky Níl do obrovskej priehrady známej ako Gisr el-Mudir. Táto priehrada, podľa archeologických dôkazov, ležala medzi dvoma údoliami západne od pyramídy a mala masívne múry široké až 15 metrov. Okrem zavlažovania polí a zachytávania nečistôt mohla slúžiť aj ako kľúčový prvok stavebnej logistiky pri výstavbe samotnej pyramídy.
V jednej časti priekopy našli archeológovia mimoriadne zaujímavý prvok – kamennú líniovú štruktúru s radom hlbokých výkopov. Práve tie zodpovedajú funkciám čističky vody, čo by znamenalo, že Egypťania si uvedomovali význam čistej vody aj pre technické účely.
Podzemné nádrže a výťah poháňaný vztlakom
Prefiltrovaná voda následne prúdila do skalného žľabu vytesaného v podloží, ktorý mal dĺžku približne 400 metrov a siahal do hĺbky takmer 30 metrov. V tomto žľabe sa nachádzali nádrže určené na usadzovanie jemného sedimentu, aby sa predišlo upchatiu nasledujúcich častí systému.
Z tejto vodnej úpravne smerovali podzemné tunely priamo pod pyramídu, do hĺbky asi 28 metrov. Tam sa voda zhromažďovala v centrálnej šachte, kde vytvárala vztlakovú silu. Táto sila mohla byť využitá na zdvíhanie ťažkých kamenných blokov smerom nahor, čím by sa výrazne zjednodušil proces výstavby.
„Išlo o rozsiahle zariadenie,“ hovorí Guillaume Piton. „Hydraulický výťah fungoval na princípe opakovaného napúšťania a vypúšťania vody. Takto sa bloky dostávali nahor podobným spôsobom, akým vytryskne láva z krátera,“ opisuje vedec mechanizmus.
Egypťania a voda – osvedčený tandem
Použitie vody na prepravu stavebných materiálov však nie je úplne nová myšlienka. Viaceré historické záznamy naznačujú, že Egypťania už dávno využívali tok Nílu ako efektívnu dopravnú cestu. Po rieke presúvali obrovské kamenné bloky aj iné stavebné prvky z lomov do miest, kde sa stavalo.
Hypotéza o hydraulickom výťahu je však doposiaľ najsofistikovanejším návrhom využitia vody v stavebníctve starovekého Egypta. Aby ju však bolo možné považovať za dôveryhodnú, vedci upozorňujú, že bude nevyhnutné uskutočniť podrobný geologický výskum celej lokality. Dôležité bude odobrať vzorky nielen z vnútra pyramídy, ale aj z jej okolia – práve tam by sa mohli nachádzať stopy po dávnej prítomnosti vody. Tie však doteraz nikto systematicky nehľadal.
