Japonsko patrí medzi krajiny s najdlhšou priemernou dĺžkou života na svete. Nie je to však žiadna náhoda. Za ich dlhovekosťou stojí predovšetkým spôsob života, ktorý je postavený na disciplíne, rovnováhe a zdravých návykoch. Zaujímavé však je, že Japonci svoje telo nešetria nadmerným oddychom – práve naopak. Pohyb, práca a duševná aktivita sú súčasťou ich každodenného života až do vysokého veku.
Dlhý život v krajine vychádzajúceho slnka
Podľa štatistík sa Japonci zaraďujú medzi absolútnu svetovú špičku v dĺžke života. Ženy sa tam v priemere dožívajú až 87 rokov, muži približne 81 rokov. Tento obdivuhodný výsledok nie je len dielom genetiky, ale hlavne životného štýlu, ktorý je v mnohých ohľadoch úplne odlišný od európskeho.
Tajomstvo japonského zdravia: strava bez extrémov
Japonská kuchyňa je synonymom kvality a rovnováhy. Základ tvoria ryby, sója, ryža, morské riasy a zelenina, teda potraviny plné bielkovín, vlákniny a prospešných tukov. Japonci sa vyhýbajú prejedaniu, sladkostiam aj vysoko spracovaným produktom. Ich porcie sú menšie, ale výživovo hodnotné.
Zaujímavé je, že červené mäso sa na ich tanieri objavuje len zriedkavo. Štúdie pritom potvrdzujú, že nadmerná konzumácia červeného mäsa môže zvyšovať riziko rakoviny hrubého čreva, srdcovocievnych ochorení či cukrovky 2. typu. Japonci si to uvedomujú, a preto ho jedávajú len príležitostne.
Každodenný pohyb ako životná filozofia
Japonci sa nehýbu len preto, aby „zostali fit“ – pohyb vnímajú ako súčasť rovnováhy medzi telom a dušou. Mnohí z nich denne chodia pešo do práce, jazdia na bicykli alebo sa venujú ľahkému cvičeniu.
Tradičným rituálom, ktorý praktizujú už celé generácie, je raijo taisó (rajio taiso) – krátka ranná rozcvička trvajúca len tri minúty. Cvičí sa väčšinou s hudbou alebo rozhlasovým sprievodom a slúži na prekrvenie tela i povzbudenie mysle. Zúčastňujú sa jej deti, dospelí aj seniori, pretože ide o jednoduché, ale veľmi účinné cvičenie, ktoré zlepšuje držanie tela a udržuje telo pružné.
Starnutie bez nudy: duševné zdravie nadovšetko
Kým v Európe býva odchod do dôchodku často spojený s oddychom, televíziou a dlhým spánkom, Japonci berú starobu ako novú životnú etapu, nie ako koniec aktivity. Podľa ich filozofie je potrebné zamestnávať nielen telo, ale aj myseľ – inak človek rýchlo stráca radosť zo života.
Mnohí seniori u nás po odchode z práce postupne prichádzajú o každodennú rutinu, sociálne kontakty a pocit užitočnosti. To vedie k osamelosti, úzkostiam či depresiám. V Japonsku sa snažia tento problém riešiť práve tým, že starší ľudia zostávajú aktívni a spoločensky zapojení.
Práca a dobrovoľníctvo ako zdroj vitality
Mnohí japonskí dôchodcovia aj po ukončení svojej kariéry naďalej pracujú – nie preto, že by museli, ale preto, že chcú. Iní sa venujú dobrovoľníckej činnosti, pomáhajú v komunitách alebo sa zapájajú do miestnych projektov. Tak si udržiavajú pocit dôležitosti a naplnenia, ktorý je pre psychickú pohodu kľúčový.
Zaujímavé zistenia priniesla už štúdia z roku 2011, ktorá porovnávala duševnú pohodu seniorov v Japonsku a v Spojených štátoch. Výsledky ukázali, že Japonci majú vo všeobecnosti lepší pocit spokojnosti so životom a silnejšie väzby so svojím okolím. Vďaka práci a spoločenským aktivitám sa necítia zbytoční – naopak, majú pocit, že sú stále potrební a užitoční.
Menej leňošenia, viac zmyslu
Samozrejme, odpočinok je pre každého človeka dôležitý. Japonci však veria, že nadmerné ničnerobenie škodí viac ako únava z práce. Aj preto sa mnohí z nich cítia vitálni a duševne svieži až do veľmi vysokého veku.
Možno sa niekomu zdá zvláštne, že by mal po odchode do dôchodku ešte hľadať prácu, no v skutočnosti to môže byť obohacujúce – nielen pre peňaženku, ale aj pre dušu.
Japonský prístup k starnutiu je dôkazom, že dlhovekosť nie je len otázkou genetiky, ale predovšetkým životného postoja. Aktívna myseľ, zdravé telo, spoločenské väzby a zmysluplná činnosť – to je recept, vďaka ktorému sa Japonci dožívajú takého vysokého veku.
