Začiatkom jari som si všimol niečo, čo ma naozaj nepríjemne prekvapilo. Moje tuje, ktoré už roky tvorili krásny, hustý a sýtozelený živý plot okolo záhrady, zrazu začali strácať svoju farbu. Všimol som si, že niektoré konáriky vyzerali vyslovene biedne, až hnedasto, a zdalo sa, že sú takmer na pokraji vyschnutia. To bola pre mňa veľká rana, keďže som do ich starostlivosti vkladal nemalé úsilie – pravidelne som ich zavlažoval, starostlivo strihal a používal kvalitné hnojivo určené priamo na ihličnany. Napriek tomu sa ich stav stále zhoršoval a ja som vôbec nechápal prečo.
Už som sa začal pomaly zmierovať s tým, že ich možno budem musieť vykopať a nahradiť novými, čo by však bolo nákladné a najmä mi bolo ľúto zničiť tú dlhoročnú záhradnú dominantu. V tom mi však napadla jedna myšlienka – spomenul som si na svojho dedka, ktorý je vášnivý záhradkár s desiatkami rokov skúseností. Veď práve on mi pred mnohými rokmi pomáhal tieto tuje vysádzať. Ak niekto dokáže pomôcť, bude to určite on.
Vybral som sa teda za ním a popísal som mu celý problém. Dedko sa iba usmial, pokojne prikývol a bez váhania mi povedal: „Vieš, chlapče, tvoje tuje majú jednoducho nedostatok horčíka. Je to častejší problém, než by si si myslel. Stačí ti pritom jedna jediná vec – obyčajná horká soľ.“ Priznám sa, že som bol spočiatku trochu skeptický, pretože som o tejto látke nikdy predtým nepočul. Dedko však dodal, že ide o síran horečnatý, známy aj ako epsomská soľ, ktorý majú v každom záhradníctve a nestojí skoro nič.
Vysvetlil mi tiež, že horká soľ dokáže skutočne divy nielen s tujami, ale aj s ďalšími ihličnatými stromami, okrasnými rastlinami, ba dokonca aj s trávnikom. Keďže už som skúsil naozaj všetko možné, povedal som si, že za pokus nič nedám. Záhrada mi bola predsa len príliš vzácna na to, aby som sa vzdal bez boja.
Ihneď som teda zašiel do záhradníckeho obchodu, kde ma predavačka milo ubezpečila, že dedkova rada je naozaj skvelá. Ľudia podľa nej epsomskú soľ kupujú veľmi často, pretože pomáha vrátiť rastlinám krásnu sýtu farbu a zdravý vzhľad. Kúpil som si teda rovno veľké balenie, aby som mal istotu, že ho budem mať dostatok.
Dedko mi ešte pred použitím pripomenul, že začať treba vždy opatrne, aby sa rastliny mohli postupne prispôsobiť a nedošlo k ich poškodeniu. Rozhodol som sa preto najprv vyskúšať slabšiu koncentráciu – asi 200 gramov horkej soli rozpustených v desiatich litroch vody. Takto pripravený roztok som dal do záhradného postrekovača a starostlivo postriekal každú tuju, aby sa dostal úplne na všetky vetvičky a ihličie, od vrcholcov až po spodné vetvy.
V zápale práce som omylom postriekal aj časť susedových stromčekov cez plot, čo ma trochu vydesilo, ale nakoniec sa ukázalo, že to bola šťastná náhoda. Už po pár dňoch som bol totiž svedkom toho, ako sa moje aj susedove ihličnany začínajú viditeľne spamätávať. Zrazu sa všetky opäť začali nádherne zelenať a dokonca aj hnedé, odumreté miesta sa preberali k životu.
Po tomto prvom úspechu som sa odvážil použiť silnejší roztok – tentoraz som do rovnakého množstva vody (10 litrov) rozpustil až 500 gramov soli. Dedko síce prejavil istú opatrnosť, no mňa predošlé výsledky tak povzbudili, že som si bol istý, že tuje aj trávnik to bez problémov zvládnu.
Výsledky prekonali všetky moje očakávania. Asi po dvoch týždňoch vyzerali tuje neuveriteľne – boli husté, zdravo zelené a krajšie než kedykoľvek predtým. Dokonca aj môj trávnik zažil veľkú premenu. Nikdy by mi nenapadlo, že aj tráva môže trpieť nedostatkom horčíka. Po aplikácii horkej soli bol hustejší, krajší a jasnejšie zelený. Dokonca aj susedia si všimli tú zmenu a vypytovali sa ma, aký špeciálny prípravok som začal používať.
Celá táto skúsenosť mi dala veľmi dôležité ponaučenie: Ak začnú tuje alebo ihličnany v záhrade schnúť, nemusíte sa hneď obávať najhoršieho. Často im iba chýba horčík, čo sa dá jednoducho vyriešiť pomocou obyčajnej epsomskej soli. Za pár eur ju kúpite v každom záhradníctve, ľahko ju rozpustíte vo vode a rastliny dôkladne postriekate. Výsledky budú zjavné už do týždňa alebo dvoch.
Keby nebolo dedkovej cennej rady, dnes by som asi len smutne hľadel na suché a nevzhľadné tuje. Namiesto toho sa teraz denne teším zo svojej nádhernej, zdravej a žiarivo zelenej záhrady, ktorú mi závidia všetci susedia. A keď sa ma najbližšie opýtajú, čo je mojím tajomstvom úspechu, s úsmevom odpoviem: „Nepotrebujete drahé chemikálie. Stačí vám len epsomská soľ, trocha trpezlivosti a jedna dobrá rada od skúseného dedka.“
