Na jar som si všimol niečo, čo ma poriadne znepokojilo. Živý plot z tújí, ktorý roky zdobil moju záhradu a tvoril príjemné zelené súkromie, začal strácať svoju typickú sýtu farbu. Miesto sviežej zelene sa na niektorých vetvičkách objavili hnedé a suché miesta. Vyzeralo to, akoby moje tuje pomaly odumierali – a to napriek tomu, že som sa o ne vždy staral.
Polieval som ich pravidelne, na jar a na jeseň som ich prihnojoval špeciálnym hnojivom pre ihličnany, dokonca som ich starostlivo strihal, aby mali pekný tvar. Napriek tomu vyzerali stále horšie. Priznám sa, že som už začal uvažovať, či ich nevykopem a nenahradím novými. Predstava, že by som mal zničiť dlhoročný živý plot, ma však veľmi mrzela.
A práve vtedy som si spomenul na človeka, ktorý má so záhradou vždy dobré skúsenosti – na môjho dedka.
Dedková rada, ktorá mi otvorila oči
Keď som mu opísal, čo sa deje, len sa pousmial a povedal:
„Vieš, to nie je nič neobvyklé. Tvoje tuje jednoducho trpia nedostatkom horčíka. To sa stáva často, len si to málokto uvedomuje. A riešenie je jednoduché – potrebuješ obyčajnú horkú soľ.“
Bol som prekvapený, pretože o niečom takom som predtým ani nepočul. Dedko mi vysvetlil, že horká soľ je v skutočnosti síran horečnatý (známy aj ako epsomská soľ), ktorý sa dá lacno kúpiť v každom záhradníctve. Podľa neho pomáha nielen tújam, ale aj iným ihličnanom, trávniku a dokonca aj niektorým okrasným rastlinám.
Rozhodol som sa dať mu za pravdu. Veď som už skúšal všetko možné a nič nepomáhalo.
Prvé použitie horkej soli
Na druhý deň som zamieril do obchodu so záhradkárskymi potrebami. Predavačka sa len usmiala a povedala mi, že epsomskú soľ si ľudia kupujú často, lebo dokáže „vrátiť život“ rastlinám, ktoré vyzerajú, že už nemajú šancu. To ma povzbudilo, a tak som si rovno kúpil väčšie balenie.
Dedko mi však pripomenul, aby som začal opatrne. Prvý roztok som pripravil zo 200 gramov horkej soli rozpustenej v 10 litroch vody. Dal som ho do postrekovača a dôkladne postriekal celé tuje – od vrcholu až po spodné vetvy.
Priznám sa, že trochu postriekalo aj susedove stromy cez plot. Najprv som sa zľakol, ale ukázalo sa, že to vôbec neprekážalo – práve naopak. Už po pár dňoch som si všimol, že moje aj jeho ihličnany začali získavať späť krásnu zelenú farbu.
Silnejší roztok a prekvapivé výsledky
Keď som videl prvé zlepšenie, rozhodol som sa skúsiť silnejšiu dávku. Do rovnakého množstva vody (10 litrov) som rozpustil 500 gramov soli a znovu postriekal celý živý plot aj trávnik.
Výsledok ma šokoval. Po dvoch týždňoch boli moje tuje hustejšie, sýto zelené a vyzerali zdravšie než kedykoľvek predtým. Dokonca aj trávnik, ktorý dovtedy pôsobil trochu unavene, sa premenil na krásny zelený koberec. Nikdy predtým by mi nenapadlo, že aj tráva môže trpieť nedostatkom horčíka.
Susedia si čoskoro všimli, že sa moja záhrada zmenila na doslova ukážkový priestor. Viacerí sa ma prišli spýtať, čo používam, lebo takéto výsledky by chceli aj oni.
Čo som sa naučil
Táto skúsenosť ma naučila jednu dôležitú vec: ak začnú tuje schnúť alebo strácajú farbu, nemusí to znamenať, že odchádzajú navždy. Často im chýba len horčík, a ten sa dá doplniť rýchlo a lacno.
Stačí kúpiť epsomskú soľ (síran horečnatý), rozpustiť ju vo vode a postriekať rastliny. Už po týždni či dvoch uvidíte, ako sa prebúdzajú k životu.
Záver
Dnes sa z mojej záhrady opäť teším každý deň. Živý plot je hustý, zdravý a zelený, trávnik vyzerá ako z katalógu a ja som ušetril stovky eur, ktoré by som musel minúť na nové sadenice.
A keď sa ma niekto spýta, aké je moje tajomstvo, vždy s úsmevom poviem:
„Netreba drahé hnojivá ani chemikálie. Stačí trochu trpezlivosti, obyčajná horká soľ – a dobrá rada od dedka.“
