Viac než sto rokov ležali staroveké hlinené tabuľky nehybne uložené v depozitári Britského múzea. Na prvý pohľad bežné archeologické nálezy, no v skutočnosti ukrývali posolstvo, ktoré sa nikomu nepodarilo úplne rozlúštiť. Až nedávno, vďaka spojeniu klasickej asyriológie a modernej umelej inteligencie, vedci odhalili ich skrytý obsah – a ten vyvoláva skôr obavy než radosť.
Záhadné klinové písmo, ktoré potrápilo celé generácie bádateľov
Klinové písmo Mezopotámie bolo síce rozlúštené už v 19. storočí, no aj po dvoch storočiach zostáva pre vedcov nesmierne komplikované. Jeden znak mohol mať viacero významov, pričom rovnaká slabika sa zapisovala rozdielnymi spôsobmi. To znamená, že interpretácia textov nebola nikdy jednoduchá a vyžadovala si nielen odborné znalosti, ale aj veľkú dávku predstavivosti a intuície.
Ďalším problémom je fakt, že väčšina nálezov sa nezachovala celá. Archeológovia často pracujú len s drobnými úlomkami hlinených tabuliek, ktoré musia poskladať ako zložité puzzle. Výsledkom bolo, že mnohé texty ostávali neprečítané celé desaťročia, a to aj napriek obrovskému úsiliu odborníkov.
Digitálne Fragmentárium – keď sa archeológia stretla s modernou technikou
Ešte donedávna museli vedci každý nález starostlivo prepísať ručne, porovnať ho s inými textami a skúšať nájsť správny význam. Tento zdĺhavý proces sa zmenil až pred niekoľkými rokmi, keď Asyrologický ústav na Mníchovskej univerzite spustil projekt digitalizácie.
Vznikla rozsiahla databáza s príznačným názvom Fragmentárium, ktorá do roku 2023 obsahovala už viac ako 22-tisíc zdigitalizovaných úlomkov. To umožnilo systematické porovnávanie a vyhľadávanie súvislostí, aké by ľudské oko nikdy nedokázalo tak rýchlo postrehnúť.
Skutočný prelom však priniesla až umelá inteligencia. Moderné algoritmy dokázali „poskladať“ texty s presnosťou, aká bola pre človeka nedosiahnuteľná, a postupne začali odhaľovať ich význam.
Video: Fragmentárium – digitálne oživenie babylonských tabuliek
Najstarší zaznamenaný lunárny úkaz
Vďaka tejto technologickej spolupráci sa podarilo rozlúštiť približne 4000 rokov staré tabuľky z mesta Sippar, ktoré sa nachádzalo na území dnešného Iraku.
Tieto texty sú mimoriadne vzácne – ide o najstarší známy archeologický záznam zatmenia Mesiaca. Pre Babylončanov to nebola obyčajná udalosť. Verili, že nečakané nebeské javy sú znamením hroziaceho nešťastia: smrti, vojny či hladu.
Zároveň nám to ukazuje, že už v tak dávnych dobách mali ľudia prekvapivo pokročilé astronomické znalosti. Nebo pozorovali systematicky a dokázali si všímať pravidelnosti, ktoré mali podľa nich veľký vplyv na život celej spoločnosti.
Keď Mesiac zmizol, hrozila smrť kráľa
Starobabylonské texty naznačujú, že pozorovanie nebeských úkazov bolo neoddeliteľnou súčasťou rozhodovania panovníkov. Kňazi a radcovia sledovali oblohu, porovnávali svoje poznatky so staršími spismi a pripravovali z toho predpovede.
Profesor z Londýnskej univerzity, ktorý sa podieľal na preklade tabuliek, vysvetlil význam niektorých pasáží:
- Zatmenie večer znamenalo mor a choroby.
- Zatmenie na nesprávnej strane oblohy bolo predzvesťou katastrof, dokonca potopy.
- Zatmenie počas rannej hliadky mohlo signalizovať zánik celej dynastie.
Niektoré texty sú ešte konkrétnejšie. Ak Mesiac náhle zhasol a rýchlo sa znovu objavil, znamenalo to smrť samotného kráľa a zničenie nepriateľského kráľovstva Elam.
Ako sa snažili odvrátiť pohromu
Keď sa objavilo zlé znamenie, Babylončania sa nepokúšali len pasívne čakať. Reagovali obetovaním zvierat, z ktorých vnútorností sa veštilo, či hrozba skutočne príde. Ak sa predtucha potvrdila, nasledovali rituály určené na odvrátenie nešťastia.
Tieto praktiky spájali náboženstvo, poveru a politiku do jedného celku. Aj keď nám dnes môžu pripadať zvláštne, pre nich predstavovali spôsob, ako získať pocit kontroly nad osudom.
Znamenia ako nástroj viery, ale aj moci
Archeológovia upozorňujú, že nie všetky záznamy treba chápať doslova. Niektoré predpovede mohli vychádzať z reálnych udalostí, ako boli choroby či prírodné katastrofy. No rovnako často išlo o politický nástroj.
Vládnuca elita mohla nebeské javy využiť vo svoj prospech. Ak kráľ zlyhal alebo prijal nepopulárne rozhodnutie, dalo sa to ľahko vysvetliť ako dôsledok „zlého znamenia z neba“. Ľudia, ktorí verili v moc hviezd a Mesiaca, tak mali ďalší dôvod poslúchať svojich vládcov.
Odkaz starých civilizácií v novom svetle
To, čo kedysi vyzeralo ako tajomný odkaz bohov, dnes vďaka umelej inteligencii odhaľujeme ako svedectvo o tom, ako staroveké civilizácie vnímali svet okolo seba. Babylonské tabuľky nám prezrádzajú nielen ich vieru a rituály, ale aj spôsob, akým vládli a využívali nebo na upevnenie vlastnej moci.
Z archeologických úlomkov sa tak stáva okno do minulosti – a aj keď posolstvo nemusí byť potešujúce, ponúka nám jedinečnú možnosť pochopiť, ako veľmi boli pre našich predkov dôležité hviezdy a Mesiac.
