Viac ako sto rokov odpočívali staroveké hlinené tabuľky v tichu depozitára Britského múzea. Na prvý pohľad pôsobili ako bežné archeologické artefakty, akých majú vedci v zbierkach desiatky tisíc. Napriek tomu sa ich nikomu nepodarilo úplne rozlúštiť. Až kombinácia tradičnej asyriológie a moderných digitálnych technológií — najmä umelej inteligencie — odkryla ich skrytý obsah. Ten však prináša skôr znepokojenie než radosť.
Klinové písmo: rébus, ktorý odolával aj odborníkom
Hoci sa klinové písmo Mezopotámie podarilo rozlúštiť už v 19. storočí, ani po vyše dvoch storočiach nie je jeho čítanie jednoduchou disciplínou. Každý znak mohol niesť viacero významov a rovnaká slabika sa zapisovala rôznymi spôsobmi. Nešlo teda o priamočiary systém, ale o komplikovanú sústavu symbolov, ktorá vyžadovala obrovskú mieru skúsenosti aj intuície.
Situáciu sťažuje aj to, že väčšina archeologických nálezov je poškodená. Vedci sa často musia uspokojiť len s drobnými fragmentmi, z ktorých skladajú väčší celok podobne ako puzzle bez obrázka na obale. Aj preto množstvo textov ostávalo neprečítaných celé desaťročia, hoci boli k dispozícii už generáciám výskumníkov.
Digitálne Fragmentárium: nový impulz pre starú vedu
Zmena nastala až pred pár rokmi, keď Asyrologický ústav Mníchovskej univerzity začal rozsiahly proces digitalizácie tabuliek. Každý úlomok sa naskenoval do vysokého rozlíšenia, systematicky označil a uložil do gigantickej databázy, ktorá dostala výstižný názov Fragmentárium.
Do roku 2023 v nej pribudlo viac než 22-tisíc digitalizovaných zlomkov. Vďaka nim môžu vedci porovnávať jednotlivé nálezy medzi sebou, hľadať podobnosti a skladať dohromady súvislosti, ktoré by si ľudské oko nemuselo všimnúť ani po dlhých rokoch.
Práve tu vstúpila do hry umelá inteligencia. Algoritmy dokážu analyzovať klinové znaky s presnosťou, ktorá je pre ľudí prakticky nedosiahnuteľná. Postupne začali „lepiť“ roztrúsené texty a vracať im pôvodný význam.
Priekopnícky objav: najstarší záznam zatmenia Mesiaca
Vďaka tejto spolupráci medzi ľudským umom a modernými technológiami sa podarilo rozlúštiť aj približne 4000 rokov staré tabuľky zo starobabylonského mesta Sippar. A práve tie priniesli senzáciu: obsahujú najstarší známy písomný záznam lunárneho zatmenia.
Pre starých Babylončanov to nebola len astronomická udalosť. Nebeské javy chápali ako posolstvá, ktoré im vysielali bohovia. Zatmenie Mesiaca bolo podľa nich predzvesťou chorôb, vojen či iných katastrof — signálom, že sa v ríši alebo medzi panovníkmi chystá niečo dôležité.
Tento objav ukazuje aj to, že už pred tisíckami rokov ľudia pozorovali pohyby nebeských telies systematicky a vedeli rozpoznávať ich pravidelnosť. Aj keď interpretácia bola silne ovplyvnená vierou a rituálmi, ich astronomické znalosti pôsobia prekvapivo vyspelým dojmom.
Zatmenie ako hrozba pre kráľa
Starobabylonské texty jednoznačne naznačujú, že sledovanie oblohy bolo pre panovníkov kľúčové. Kňazi aj dvorní radcovia venovali obrovskú pozornosť nebeským úkazom a vykladalí ich v kontexte politických udalostí.
Podľa profesora z Londýnskej univerzity, ktorý sa podieľal na preklade, mali jednotlivé typy zatmení presný význam:
- večerné zatmenie predpovedalo choroby a epidémiu,
- zatmenie na „nesprávnej“ strane oblohy znamenalo hrozbu katastrof a záplav,
- zatmenie počas rannej stráže mohlo signalizovať pád vládnucej dynastie.
Niektoré pasáže idú do ešte väčších detailov. Ak Mesiac na krátky čas „zhasol“ a potom sa rýchlo opäť objavil, bolo to považované za predzvesť smrti samotného kráľa a zároveň skazy nepriateľského kráľovstva Elam.
Ako sa Babylončania bránili osudu
Aby sa vyhli prichádzajúcej pohrome, nespoliehali sa len na pasívne čakanie. Vykonávali rituály, ktorých cieľom bolo zistiť, či predtucha skutočne nastane, a následne ju odvrátiť.
Jednou z metód bolo veštenie z obetovaných zvierat — ich orgány mali odhaliť, či je hrozba neodvratná. Ak sa predpoveď potvrdila, nasledovali obrady určené na „zrušenie“ božského varovania.
Z dnešného pohľadu môžu tieto praktiky pôsobiť zvláštne, ale pre vtedajšiu spoločnosť mali zásadný význam. Predstavovali spôsob, ako si ľudia dokázali uchovať pocit kontroly nad svetom, ktorému v skutočnosti rozumeli len čiastočne.
Nebo ako nástroj viery aj politického vplyvu
Vedci pripomínajú, že nie všetky texty treba brať doslova. Niektoré možno reagovali na reálne udalosti — epidémie, hladomory, prírodné katastrofy. No rovnako často mohlo ísť o účelovú interpretáciu v prospech vládnucej vrstvy.
Panovníci mohli „božské znamenia“ využívať na legitimizáciu svojich rozhodnutí alebo na vysvetlenie nepopulárnych krokov. V spoločnosti, ktorá hlboko verila v moc hviezd a Mesiaca, to bol mimoriadne účinný nástroj.
Posolstvo staroveku, ktoré vďaka technológiám vidíme jasnejšie
Odhalenie obsahu tabuliek nás približuje k tomu, ako staré civilizácie vnímali svet a aké bolo pre nich spojenie medzi náboženstvom, politikou a prírodnými javmi. To, čo kedysi pôsobilo ako záhadná správa od bohov, dnes rozumieme ako svedectvo o fungovaní spoločnosti, jej obavách a spôsobe vládnutia.
Z fragmentov starých hlinených dosiek sa tak stáva okno do minulosti. Aj keď niektoré ich odkazy pôsobia znepokojivo, nesú v sebe mimoriadnu hodnotu — pripomínajú nám, aké dôležité bolo pre našich predkov nebo a ako veľmi sa snažili v jeho pohyboch hľadať odpovede na pozemské otázky.
