Mať psa, ktorý poslúcha na slovo, je snom takmer každého majiteľa štvornohého miláčika. Nie je to však jednoduché, najmä v situáciách, keď psa láka niečo mimoriadne atraktívne. Môže to byť voňavá, práve hárajúca sučka, alebo kus šťavnatého mäsa, ktorý by pes najradšej zhltol na posedenie. Skúsenosti trénerov a chovateľov však ukazujú, že cieľ dosiahnuť maximálnu poslušnosť je reálny – vyžaduje si len čas, trpezlivosť a dôsledný tréning. Nasledujúce riadky vám prezradia, ako na to.
Dôvera je základ
Kľúčom k úspechu je vytvoriť si so svojím psom silné puto plné dôvery a lásky. Ak chce človek naučiť psa reagovať ihneď na privolanie, musí s ním v prvom rade komunikovať s rešpektom. Vzťah psa a majiteľa nesmie byť založený na strachu či neustálych trestoch. Aby totiž pes skutočne poslúchal, potrebuje mať istotu, že za svojou ľudskou „svorkou“ môže prísť vždy bez obáv a že ho čaká niečo príjemné.
Samozrejme, nehovoríme o pár hodinách ani o niekoľkých dňoch. Takýto tréning môže trvať celé týždne a pokojne aj mesiace, najmä ak vy a váš psík postupujete pomalším tempom alebo ak pracujete s adopotovaným psom, ktorý má už nejaké zlé skúsenosti z minulosti. Vždy však platí, že čím skôr začnete, tým ľahšie sa vášmu psovi fixujú nové pravidlá.
Jediný povel, ktorý psa prinúti vrátiť sa
Ako teda psa naučiť, aby prišiel na prvé zavolanie, a to dokonca v momente, keď ho láka niečo mimoriadne atraktívne? Presnú ukážku, ako na to, nájdete vo viacerých videách na internete. Tu je jedno z nich, ktoré bolo zverejnené na platforme YouTube:
Psíky vs. veľký kus mäsa
Americký tréner psov sa rozhodol otestovať poslušnosť na povel práve v okamihu, keď pred psíkmi ležalo veľké, šťavnaté mäso. Jeho cieľom bolo presvedčiť sa, či sú psy schopné otočiť sa a vrátiť k pánovi presne vo chvíli, keď majú „zakázanú dobrotu“ doslova na dosah jazyka. Tento malý experiment uskutočnil na troch rôznych psoch: líšili sa plemenom, vekom aj tým, aké mali predchádzajúce skúsenosti či vzťah k ľuďom.
Ovčiak menom Zo
Ako prvá prišla na rad fenka Zo – ovčiak, ktorú Sam Hoke precvičoval už od šteňacieho veku. Zo najskôr mohla prísť až k steaku a dokonca si ho olíznuť. Vtom ju tréner ihneď privolal. Zo okamžite reagovala a od mäsa odbehla k nemu. Za toto perfektné správanie ju tréner odmenil jej obľúbenou maškrtou. A nielen to – hneď nasledovala zaslúžená pochvala milým a uznalým tónom: „Dobré dievča!“
Týmto tréner jasne demonštroval, že je nevyhnutné psa povzbudzovať a posilňovať pozitívne správanie, ktoré chcete uňho dlhodobo podporovať. Neskôr fenku zavolal práve vo chvíli, keď bežala k mäsu, a Zo sa znova ochotne vrátila. Celý princíp opakoval niekoľkokrát, aby si fenka hlbšie zafixovala, že zanechanie lákadla znamená okamžitú a príjemnú odmenu.
Pozitívna motivácia namiesto trestov
Základná myšlienka, o ktorú sa Sam Hoke aj mnohí ďalší profesionálni tréneri opierajú, je fakt, že pevný vzťah medzi majiteľom a psom je úplne kľúčový. Pes musí podľa nich vždy vedieť, že keď ho majiteľ zavolá, čaká ho niečo dobré. „Nikdy psa nevolajte preto, aby ste ho potrestali alebo mu niečo násilne zobrali,“ zdôrazňuje tréner. Ak totiž budete trestať psa hneď po tom, ako vám príde na zavolanie, zničíte jeho dôveru a v budúcnosti môže váhať, či k vám vôbec pribehnúť.
Labrador Tex a tvrdohlavá nátura
Druhým „testovacím subjektom“ bol labrador menom Tex. Táto situácia už bola oveľa náročnejšia. Keď sa Tex prvýkrát vrhol k mäsu, takmer ho celý zhltol, pretože na zavolanie nereagoval. Vtedy tréner zmenil stratégiu: niekoľkokrát nechal psa prísť k masu, no vždy v momente, keď sa chystal ochutnať, ho opäť privolal. Krátka vzdialenosť od mäsa znamenala obrovské pokušenie, a práve preto bolo dôležité psa hneď odmeniť a pochváliť za každú reakciu, ktorú vykonal správne.
Po niekoľkých opakovaniach sa Tex konečne naučil, že oplatí sa zastaviť a vrátiť ku trénerovi, pretože dobrá odmena od majiteľa stojí za to. Týmto prístupom tréner zároveň prekonal prvotný vzdor psa a vytvoril nové správanie, ktoré Texovi prinášalo vždy pozitívny zážitok.
Nájdenec Leo: nový život, nový začiatok
Tretím testovaným psom bol maličký, chlpatý kríženec Leo, ktorého Sam Hoke zachránil z ulice pri parku. Keďže Leo a tréner sa poznali iba krátko, nadviazanie dôverného vzťahu bolo ešte len v začiatkoch. Niet divu, že spočiatku Leo nereagoval tak, ako by si majiteľ želal. Zistil, že najrýchlejšia cesta k mäsu je jednoducho ignorovať volanie a pustiť sa do jedla.
V prvom kole Leo mäso hravo schmatol a musel ho teda trénerovi doslova vydávať z papuľky. Potom nasledoval intenzívny tréning podobný tomu, ktorý zabral aj na labradora Texa. Namiesto hnevu alebo kriku použil tréner trpezlivosť, krátke opakovania a pozitívnu odmenu. Postupom času Leo začal pochopiť, že privolanie znamená príležitosť získať maškrty a láskavé slová namiesto kriku a násilného odoberania jedla.
Zhrnutie pre úspešný tréning privolania
- Budujte dôveru: Pes musí vedieť, že návrat k pánovi je vždy pozitívny. Nevolajte ho, aby ste ho trestali.
- Začnite skoro: Čím skôr sa s výcvikom začne, tým hlbšie sa nový návyk u psa „zapíše“.
- Buďte trpezliví: Aj keď sa psíkovi zo začiatku nebude chcieť počúvať, treba vytrvať a cvičenia často opakovať.
- Odmieňajte a chváľte: Pri úspešnom návrate nezabudnite na chutnú maškrtu alebo na obľúbenú hračku. Slová chvály a príjemný tón hlasu sú takisto nevyhnutné.
- Postupujte postupne: Najprv trénujte v pokojnom prostredí, kde psa nič nerozptyľuje. Až keď psík zvládne základ, skúšajte ho privolať v náročnejších situáciách, napríklad pred miskou s mäsom.
- Opakujte a upevňujte správanie: Psa vždy privolajte a nechajte ho „vyhrať“, čiže dostať odmenu. Vďaka tomu si privolanie spojí s niečím, čo je preňho dôležité a príjemné.
Ak sa budete držať týchto zásad, váš psík má veľkú šancu naučiť sa povel na privolanie bez ohľadu na lákavé vône či pokušenia v okolí. Ani ten najchutnejší kúsok mäsa už pre neho nebude silnejší motív než vidina skvelej odmeny od vás a radosť z dobre odvedenej práce. Stačí len trpezlivosť, správne metódy a veľa, veľa lásky.
