Biely povlak plesne na povrchu zeminy nie je iba kozmetický problém. Nepekný vzhľad nie je to jediné, čo nám môže znepríjemniť deň. Pleseň totiž uvoľňuje spóry do vzduchu a tie môžu vyvolať alergie alebo iné zdravotné ťažkosti. Ak nájdete v kvetináči bielu povlaku, nie je nutné hneď podliehať panike. Existuje viacero spôsobov, ako sa tejto pliagy zbaviť – dokonca aj bez presádzania rastliny, ak je pleseň iba povrchová. V boji proti nej sa osvedčila napríklad obyčajná mletá škorica, ktorá dokáže pôsobiť ako prírodný fungicíd.
Prečo sa pleseň na povrchu zeminy objavuje?
Dôvodov, prečo sa biely povlak plesne v kvetináči vytvorí, môže byť hneď niekoľko. Najčastejším vinníkom býva príliš častá a výdatná zálievka. Veľmi často sa tento problém zvýrazní v zimnom období, keď sú mnohé izbové rastliny v tzv. fáze pokoja a spotrebujú menej vody ako v jarných či letných mesiacoch.
Ak zalievate rastlinu skôr, než stihne vrchná vrstva substrátu preschnúť, vytvára sa prebytočná vlhkosť. Keď k tomu pridáme vyššiu vlhkosť vzduchu v miestnosti (napríklad v bytoch s nedostatočným vetraním alebo pri používaní zvlhčovačov), pleseň má priam ideálne podmienky na rast. Takéto prostredie dokáže využiť vo svoj prospech veľmi rýchlo a v priebehu krátkeho času pokryje povrch pôdy bielym povlakom.
Je to naozaj pleseň alebo niečo iné?
Prvým krokom by malo byť overiť si, či biely povlak naozaj predstavuje pleseň. Niekedy totiž na povrchu môžu vystupovať minerály a soli z hnojív alebo zálievkovej vody. Rozdiel medzi minerálnymi usadeninami a plesňou spočíva najmä v tom, ako povrch vyzerá na dotyk a akú má štruktúru.
- Minerálne usadeniny: Zvyknú byť tvrdé, suché a ľahko sa drobia medzi prstami. Pri dotyku alebo jemnom poklepaní môžu opadávať, sú často belavé, no pri bližšom skúmaní pôsobia skôr ako vrstvička zaschnutých kryštálov.
- Pleseň: Na rozdiel od minerálnych usadenín je mäkšia, načechraná, často vytvára jemné chumáčiky a pri bližšom ovoniavaní býva cítiť zatuchlinou. Môže byť spočiatku iba belavá, no časom môže zmeniť farbu na sivastú či dokonca zelenkastú.
Ak ide len o minerálne usadeniny, zvyčajne postačí vrchnú vrstvu zeminy jemne prekypriť, prípadne do substrátu primiešať trochu novej pôdy. V takom prípade nie je potrebné robiť žiadne rozsiahle zásahy a rastlina nebýva ohrozená.
Ako zachrániť rastlinu napadnutú plesňou?
1. Odstránenie povrchu s plesňou
Ak ste zistili, že ide naozaj o pleseň, konajte čo najskôr. V prvom rade je vhodné kvetináč preniesť niekam von, prípadne na balkón alebo do dobre vetranej miestnosti. Toto opatrenie slúži na to, aby sa spóry nešírili ďalej do ostatných častí bytu alebo do iných kvetináčov. Pleseň opatrne odstráňte – môžete si pomôcť starou vidličkou, nožíkom či lyžicou. Dôležité je zoškrabať a zlikvidovať čo najväčšiu časť napadnutej zeminy.
2. Posúdenie miery poškodenia substrátu
Ak zistíte, že pleseň zasiahla iba vrchnú časť zeminy, väčšinou postačí odstrániť postihnutú vrstvu (približne do hĺbky 1 až 2 centimetrov), a následne dosypať nový substrát. Potom pôdu jemne prekyprite, aby ste zabezpečili dostatočnú cirkuláciu vzduchu pri korienkoch.
Ak však pleseň prenikla hlbšie a je viditeľná aj v nižších vrstvách, môže byť nevyhnutné rastlinu úplne presadiť. V takomto prípade vyberte rastlinu z črepníka, opatrne odstráňte napadnutú zeminu z koreňov a skontrolujte ich stav. Ak zbadáte, že sú korene nahnité alebo inak poškodené, zastrihnite ich až po zdravú časť. Dôležité je tiež dôkladne umyť samotný kvetináč teplou vodou s octom, aby ste sa zbavili prípadných zvyškov plesne.
Prevencia a pomocné prostriedky
1. Umiernená zálievka
Plesni sa najlepšie darí vo vlhkom prostredí bez dostatočného vetrania. Preto si dajte pozor na to, aby ste rastlinu neprelievali. Najmä v zime sa množstvo vody, ktorú rastlina potrebuje, znižuje. Pred zalievaním radšej skontrolujte prstom, či je pôda aspoň na povrchu suchá. Ak vám to vyhovuje viac, môžete zalievať tzv. spodnou zálievkou (vodu nalievate do podmisky a rastlina si ju postupne nasáva), aby sa vrchná časť substrátu úplne nepremočila.
2. Vetranie a vlhkosť vzduchu
Pleseň sa často objaví aj vtedy, keď je vzduch v miestnosti príliš vlhký a zároveň chýba časté vetranie. Snažte sa v miestnosti udržiavať vyváženú klímu. Ak máte možnosť, nechajte aspoň raz denne prúdiť čerstvý vzduch dovnútra, aby ste znížili riziko tvorby plesní na rastlinách aj na iných miestach v domácnosti.
3. Fungicídne prípravky a škorica
Ak sa pleseň objavuje opakovane, môžete siahnuť po fungicídoch. Na trhu sú dostupné aj ekologické a zdravotne nezávadné produkty, ktoré sú šetrné k prírode. Mnohé z nich dokážu účinne zlikvidovať plesne v substráte a zároveň nie sú nebezpečné pre ľudí ani zvieratá.
Vynikajúcou a lacnou možnosťou je obyčajná mletá škorica. Ide o prírodný fungicíd, ktorý bráni šíreniu hubových infekcií. Postup je jednoduchý: vrchnú vrstvu substrátu mierne poprášte škoricou a nechajte ju pôsobiť. Neublíži rastline, dokáže však obmedziť vznik a rozširovanie nepríjemnej plesne.
Zhrnutie
- Zistite, či ide naozaj o pleseň alebo iba o minerálne usadeniny.
- Pri náleze plesne konajte rýchlo: vyberte rastlinu von, odstráňte napadnutú vrstvu zeminy a do kvetináča nasypte nový substrát.
- Ak je pleseň v celom substráte, presádzanie je nevyhnutné. Nezabudnite dôkladne umyť aj samotný kvetináč.
- Znížte frekvenciu zálievky a kontrolujte vlhkosť pôdy, najmä v zimných mesiacoch.
- Vetrajte miestnosti a udržiavajte nižšiu vlhkosť vzduchu, aby ste plesni sťažili podmienky na rast.
- Použite škoricu ako prírodný fungicíd alebo siahnite po ekologických fungicídnych prípravkoch.
Ak dodržíte tieto kroky, bieleho povlaku na zemine v kvetináčoch sa dokážete zbaviť pomerne rýchlo a bez toho, aby ste ohrozili zdravie svojich izbových rastlín. Hoci sa biela pleseň môže zdať ako banálna nepríjemnosť, netreba ju podceňovať – pravidelné kontroly stavu substrátu a primeraná starostlivosť sú tou najlepšou prevenciou. Navyše, ak rastlinám venujete pozornosť a staráte sa o ne správne, odmenia sa vám nielen zdravým rastom, ale aj krajším a sviežim vzhľadom, ktorý oceníte vy i vaše okolie.
