Má krásne červené plody, zdobí záhrady aj v zime a vtáky ho milujú. Hovoríme o hlohu – nenápadnom kríku, ktorý ľudia v minulosti považovali za doslova záchrancu v čase hladu. Možno ho poznáte z vidieckych ciest alebo okrajov lesov, no viete, že sa dá aj jesť?
Video: Prečo zbierať hložinky práve teraz
Pozri si krátke video od Zelenej Bosorky, ktoré sa venuje zberu hložiniek a tomu, prečo sa oplatí zbierať ich práve teraz:
Hloh – liečivý ker s dlhoročnou históriou
Na Slovensku rastie niekoľko druhov hlohu, najznámejšie sú hloh obyčajný a hloh jednosemenný. Ide o menšie stromy alebo rozkonárené kríky, ktoré kvitnú na jar bielymi až jemne ružovými kvetmi. Na jeseň sa na nich objavujú červené guľaté plody – hložinky, ktoré vydržia na vetvách často až do zimy. Ich chuť je síce trpká a skôr múčnatá než šťavnatá, no skrývajú v sebe zaujímavú históriu aj množstvo prospešných látok.
Prečo sa hloh nazýval „chlebom chudobných“
Nie je to typické ovocie, ktoré by ste chceli chrúmať len tak pre chuť. Napriek tomu sa hloh stal v minulosti symbolom prežitia. V časoch neúrody, keď nebolo obilia ani ovocia, siahali po ňom aj tí najchudobnejší. Plody bolo možné nazbierať priamo v prírode, zadarmo a bez väčšej námahy – preto sa hlohu hovorilo aj „chlieb obyčajných ľudí“.
Z hložiniek sa kedysi pridávalo do obilných placiek, aby sa zvýšil ich objem – vznikol tak tzv. chlieb chudobných. Niekde sa z nich varila aj jednoduchá kaša alebo pyré, ktoré sa osladilo medom, ak bol po ruke. Nebol to kulinársky zážitok, ale často zachránil život.
Britský „chlieb a syr“ – listy aj plody na tanieri
Zaujímavosťou je, že v Británii sa hloh spájal s poetickým názvom „bread and cheese“ – teda chlieb a syr. Označovalo to konzumáciu mladých listov a plodov naraz. Listy sa jedli ako čerstvá zelenina a hložinky mali nahradiť chlieb. V časoch, keď sa ľudia museli spoľahnúť na to, čo im dá príroda, bol hloh nenahraditeľným zdrojom výživy.
Hložinky v bylinkárstve: čaje, sirupy aj likéry
Keď hladomory ustúpili, hloh sa stal cennou bylinou. Sušené plody, kvety aj listy sa používali na posilnenie srdca a krvného obehu. Hložinky obsahujú vitamín C, pektín a antioxidanty, ktoré prospievajú cievam. Aj keď nie sú výrazne sladké, v kombinácii s iným ovocím chutia výborne.
Z hlohu sa dodnes pripravujú čaje, sirupy, želé či marmelády – najčastejšie s jablkami, ktoré dodajú chýbajúcu arómu a vyvážia trpko-sladkú chuť. V niektorých oblastiach sa z plodov vyrába víno alebo likér, často s pridaním šípok či jarabín.
Symbol ochrany a staré povery
Hloh mal v minulosti aj magický význam. V Anglicku sa tradovalo, že kvety hlohu sa nesmú vnášať do domu, inak prinesú nešťastie alebo chorobu. Naopak, vysadený pri plote či na kraji záhrady mal chrániť pred zlými silami. Legenda hovorí, že svätý Jozef z Arimatie zapichol svoju palicu do zeme a z nej vyrástol posvätný hloh – preto sa mu pripisovala aj duchovná moc.
Ako hloh využiť dnes
Dnes už našťastie nečelíme hladomoru, no hloh si svoje miesto stále zaslúži. Namiesto „chleba chudobných“ si z neho môžete pripraviť lahodný sirup na podporu srdca, domáci likér alebo marmeládu. Hložinky sú bezpečne jedlé, a ak sa spojí tradícia s moderným prístupom, z tejto kedysi obyčajnej rastliny sa stane skutočný poklad našich záhrad.
Hloh tak nie je len ozdobou krajiny, ale aj pripomienkou ľudskej vynaliezavosti. Kým kedysi zachraňoval pred hladom, dnes môže obohatiť náš jedálniček a posilniť zdravie – ak mu dáme šancu.
