Kompost na záhrade je pre mnohých záhradkárov pokladom – vzniká z neho cenné prírodné hnojivo, ktoré dokáže ušetriť nemalé peniaze.
Aby však fungoval tak, ako má, nestačí len hádzať doň všetko, čo sa doma alebo na záhrade nájde. Viete, čo do kompostu patrí a čo by ste tam radšej nikdy nemali vyhodiť?
Prečo sa oplatí mať kompost
Správne vyzretý kompost je hnojivo na nezaplatenie. Zároveň rieši hneď niekoľko problémov naraz – z kuchyne nemusíte vyhadzovať zvyšky do koša, nájdete miesto pre pokosenú trávu aj opadané lístie a navyše šetríte priestor v odpadových nádobách.
Okrem toho má kompost aj ďalší bonus: pri rozklade dokáže vytvárať vysoké teploty. Skúsení záhradníci vedia, že vďaka tomu môže dokonca prirodzene vyhrievať skleník.
Patrí burina do kompostu?
Často sa stretávame s názorom, že burina do kompostu rozhodne nepatrí. Pravda je však o niečo zložitejšia. Oddenky burín síce môžu prežiť, no mikroorganizmy v komposte ich postupne rozložia.
Veľmi dôležité je však pravidelné prehadzovanie kompostu – tým sa materiál premieša a prevzdušní. Ak sa medzičasom niektoré silnejšie rastliny stihnú zakoreniť, pri ďalšom premiešaní už stratia silu a zahynú.
Kto nechce riskovať, môže korene či semená buriny vložiť do nádoby s vodou. Po určitom čase v takom prostredí vyklíčiť nedokážu.
Čo áno a čo nie
Niektoré materiály sú stále predmetom diskusií – na jednom mieste nájdete odporúčanie „áno“, inde zasa striktné „nie“.
- Vaječné škrupiny sú vítané vždy. Sú zdrojom vápnika, no rozkladajú sa pomalšie. Preto je lepšie ich pred vhodením trochu podrviť.
- Kuchynský olej v tekutej podobe na kompost nepatrí, pretože môže znečistiť pôdu aj podzemné vody. Ak ho však necháte vsiaknuť do pilín či iného prírodného materiálu, dá sa takto spracovať. Veľké množstvá je však lepšie likvidovať inak.
- Lístie z orecha je často považované za tabu. Pravda je, že sa rozkladá ťažšie, no pri správnom postupe ho na kompost môžete pridať. Odporúča sa ho posekať na menšie kúsky a premiešať s ďalším materiálom.
- Popol z uhlia na kompost nepatrí nikdy. Naopak, drevo, ktoré nebolo chemicky ošetrené, je v malých dávkach v poriadku.
- Citrusové šupky sa dajú kompostovať tiež, hoci majú tendenciu plesnivieť. Aj chemické postreky, ktorými sú plody ošetrené, sa postupne rozložia.
- Jablká napadnuté moníliou je možné pridať do kompostu iba vtedy, ak budete výsledný kompost využívať až v podobe zrelej zeminy. Ak by zostali nestrávené zvyšky, choroba by sa mohla šíriť ďalej.
- Podstielka od bylinožravých domácich zvierat je na komposte vítaná – najlepšie je ju premiešať s ďalším odpadom, aby sa rýchlejšie rozložila.
Záver je jasný: kompostovanie má svoje pravidlá a výnimky. Ak ich budete dodržiavať, získate kvalitné prírodné hnojivo a vyhnete sa problémom, ktoré by mohli celý proces spomaliť či znehodnotiť.