Každý rok zomrie približne 100-tisíc ľudí v dôsledku uštipnutia jedovatým hadom. Pre istého Američana sa toto číslo stalo motiváciou, aby sa pokúsil vyvinúť univerzálny protijed, ktorý by bol účinný voči väčšine nebezpečných druhov hadov. Pri tomto cieli však narazil na niekoho, koho príbeh je ako vystrihnutý z filmového scenára, ale zároveň predstavuje extrémne nebezpečný experiment, ktorý rozhodne nikomu neodporúčame opakovať.
Nebezpečné pokusy amatérskeho chovateľa hadov
Amatérsky chovateľ exotických hadov, mal dlhé roky neobvyklú a mimoriadne riskantnú záľubu. Rozhodol sa totiž vlastné telo vytrénovať tak, aby si vytvorilo odolnosť voči smrteľným jedom. Jeho nezvyčajná metóda spočívala v tom, že sa nechával dobrovoľne opakovane uštipnúť jedovatými hadmi ako sú kobry, taipany či smrteľne jedovaté mamby.
Najprv to bol len pokus, ktorý skončil katastrofálne – po uštipnutí kobrou upadol do štvordňovej kómy. Napriek tomu sa nevzdal a počas nasledujúcich 17 rokov svoje nebezpečné pokusy radikálne vystupňoval. Ako uviedla doktorka, nechal si svojimi hadmi spôsobiť viac než 200 uštipnutí, pričom ďalších približne 500 dávok hadieho jedu si aplikoval injekčne do tela sám.
Hoci sa mu podarilo vytvoriť určitú toleranciu voči smrteľným toxínom, odborníci jeho amatérske postupy spočiatku odmietali brať vážne. Situácia sa však výrazne zmenila v roku 2017, keď si jeho odvážnych pokusov všimol práve zakladateľ spoločnosti Centivax. Tá si dala za cieľ vyvinúť univerzálne hadie antisérum.
Od amatérskeho pokusu k vedeckému prelomovému objavu
Renomovaný vedec a imunológ, okamžite spoznal obrovský potenciál v jeho odolnosti. Doposiaľ boli hadie protijedy vyrábané prevažne z konskej krvi, čo malo významnú nevýhodu – mohli vyvolávať alergické reakcie, pretože išlo o látky cudzorodé ľudskému telu. Navyše, hadie jedy sú veľmi druhovo špecifické, takže sérum proti uhryznutiu vretenicou nemusí byť účinné pri uhryznutí kobrou alebo mambou.
V spolupráci s postihnutým sa vedci pustili do fascinujúceho výskumu. Z jeho krvi extrahovali DNA kódujúcu protilátky, ktoré si jeho organizmus počas rokov vytvoril. Tieto gény následne vložili pomocou metódy známej ako fágový displej do špeciálnych vírusov, čím vznikla rozsiahla knižnica obsahujúca až dve miliardy rôznych typov protilátok. Testovaním tejto knižnice s rôznymi druhmi hadích toxínov dokázali identifikovať tie najúčinnejšie protilátky schopné neutralizovať jed.
Vedec označil tento moment za prelomový, pričom potvrdil, že univerzálny protijed je na dosah ruky. „Máme potrebné nástroje, teraz je pred nami len množstvo práce na ich doladení a finalizácii,“ vyhlásil.
Riziko, ktoré môže stáť život
Hoci tento príbeh znie na prvý pohľad fascinujúco, jeho prístup je extrémne riskantný a rozhodne sa neodporúča žiadnemu laikovi. Aj keď princíp postupného vystavovania sa nízkym dávkam toxínov funguje napríklad pri očkovaní, pri amatérskom skúšaní môže veľmi ľahko dôjsť k fatálnym následkom.
Najnebezpečnejší hadí jed a situácia na Slovensku
Hoci na Slovensku žije iba jediný jedovatý druh hada – vretenica severná, smrteľné prípady po jej uštipnutí sú mimoriadne zriedkavé. Ročne je viac úmrtí spôsobených bodnutím včely než uštipnutím zmije. Navyše je vretenica ľahko rozpoznateľná podľa typických zvislých zorničiek, na rozdiel od neškodných hadov s okrúhlymi zreničkami. Pri cestovaní do zahraničia však platí úplne iné pravidlo – človek by sa nikdy nemal dotýkať hadov, ktorých bezpečne nepozná, keďže nebezpečenstvo je výrazne vyššie a následky môžu byť tragické.
Tento príbeh je síce príkladom odvahy a odhodlania, ale zároveň aj varovaním, že niektoré experimenty jednoducho patria výhradne do rúk odborníkov a profesionálov.
