Keď kráčate po lese, možno máte pocit, že okolo vás vládne ticho. No v skutočnosti prebieha intenzívna komunikácia, ktorú ľudské zmysly nezachytia. Stromy si medzi sebou posielajú varovné správy typu „Pozor, blížia sa škodcovia!“, navzájom si pomáhajú, keď jeden z nich ochorie, a dokonca majú svoje vlastné „klebetné seansy“ o obyvateľoch lesa. Znie vám to ako scéna zo sci-fi filmu? Vedci však nedávno potvrdili, že rastliny naozaj komunikujú. Robia to však úplne iným spôsobom, ako by ste si možno mysleli. A tá najzaujímavejšia časť? Túto tajomnú konverzáciu môžete dokonca aj „počúvať“, ak viete, na čo sa zamerať!
Tajomstvo lesnej komunikácie
Vedecká komunita už dlho tušila, že rastliny dokážu spolu komunikovať, no až posledné roky priniesli prevratné objavy. Kľúčom k tajnej reči stromov je mykorízna sieť – hustá spleť jemných hubových vlákien, ktoré fungujú ako lesná internetová sieť a prepájajú korene stromov na obrovských plochách.
Tieto vlákna pripomínajú tenké organické káble, ktoré neviditeľne spájajú jednotlivé stromy. Cez ne si stromy navzájom odovzdávajú živiny, ale tiež chemické varovania pred nebezpečenstvom. Každý strom, dokonca aj maličký semenáčik, sa krátko po vyklíčení stáva súčasťou tejto siete. Predstavte si, že v jednej jedinej hrsti lesnej pôdy nájdete kilometre týchto miniatúrnych „húbových káblov“. Vedci pre tento fenomén dokonca vymysleli špeciálny názov: Wood Wide Web, teda lesný internet.
Stromy dokážu reagovať takmer okamžite
Listnaté stromy majú v boji so škodcami skutočne prepracovanú stratégiu. Keď napríklad húsenice napadnú jeden strom, okamžite začne do ovzdušia uvoľňovať špecifické chemické látky. Tie sa šíria vetrom až do vzdialenosti 100 metrov a upozorňujú okolité stromy na blížiacu sa hrozbu. Varované stromy následne rýchlo vyprodukujú chemické zlúčeniny, ktoré spôsobia, že ich listy budú pre húsenice nechutné alebo dokonca toxické.
Laboratórne pokusy ukázali, že susedné stromy začínajú reagovať už do 15 minút od vyslania „varovného signálu“. Nejde pritom len o spoluprácu medzi stromami rovnakého druhu. Napríklad akácie napadnuté bylinožravými zvieratami, ako sú antilopy, varujú svojich susedov, aby zvýšili produkciu trieslovín. Výsledkom je, že listy akácií sa stanú nepožívateľnými a zvieratá stratia záujem.
Rastliny dokážu oveľa viac, než sme si mysleli
- Poznávajú vlastných príbuzných: Stromy dokážu rozoznať, či vedľa nich rastie geneticky spriaznený jedinec, a upravia podľa toho svoje správanie.
- Reagujú na zvuk: Rastliny vedia identifikovať zvuky hryzenia hmyzu. Ak im tieto zvuky vedci prehrali, okamžite zvýšili produkciu obranných látok.
- Komunikačné centrá lesa: Najstaršie stromy, tzv. centrálne stromy (anglicky „hub trees“), dokážu byť napojené na desiatky až stovky ďalších stromov. Distribuujú živiny a informácie, najmä k mladším a slabším stromom.
- Sekvoje majú najrozsiahlejšiu sieť: Korene týchto gigantických stromov môžu obsahovať až neuveriteľných 100 000 kilometrov hubových vlákien.
- Posledný dar umierajúceho stromu: Keď strom cíti, že jeho život sa končí, všetky svoje živiny odošle mladším stromom, čím zabezpečí kontinuitu svojho druhu.
Rastlinná špionáž a chemické vojny
Nie všetky rastliny sú však v komunikácii priateľské. Parazitické druhy, ako napríklad kukučina, vedia zachytávať chemické signály hostiteľských rastlín a využívať ich vo svoj prospech. Na druhej strane niektoré stromy (napríklad orechy) uvoľňujú do pôdy toxíny, aby zabránili rastu konkurenčných druhov. Ide o formu biologickej vojny, ktorá prebieha už milióny rokov.
Zaujímavé však je, že aj stromy, ktoré sa bežne považujú za konkurentov, ako sú topole a brezy, vedia spolupracovať. Vedci pozorovali, ako topole varujú brezy pred útokom škodcov. Prečo spolupracujú? Pravdepodobne preto, že rozsiahle napadnutie by mohlo spôsobiť škody celému ekosystému.
Centrálne stromy ako lesní staršinovia
Staré, veľké stromy sú ako lesní „stařešinovia“. Distribuujú živiny mladším stromom a najviac pomáhajú vlastným potomkom. Kanadská biologička Suzanne Simardová ich dokonca označila za „matky lesa“. Keď tieto stromy odumrú, celý les stráca výraznú časť svojej vitality a odolnosti.
Rastliny majú dokonca pamäť!
Áno, rastliny dokážu nielen reagovať, ale si aj pamätať stresové situácie. Napríklad citlivka hanblivá (mimóza pudica) si po opakovanom páde „zapamätá“, že nejde o reálne nebezpečenstvo, a prestane reagovať uzatváraním listov. Táto schopnosť zapamätať si stres trvá aj niekoľko týždňov.
Ako môžete počúvať rastliny vy?
- Pozorujte, ako sa rastliny správajú vo vašej záhrade – smerujú za svetlom, ale aj k prospešným susedom.
- Podporujte druhovú rozmanitosť.
- Pri presádzaní rastlín ponechajte časť pôvodnej pôdy, pretože obsahuje dôležité hubové vlákna.
- Vysaďte rastliny rovnakého druhu do skupín, budú prosperovať lepšie ako jednotlivci.
- Vyhnite sa používaniu fungicídov, pretože ničia mykoríznu sieť.
- Do pôdy pridávajte mykorízne huby – zakúpite ich v záhradníctvach a výrazne tým podporíte zdravie vašich rastlín.
Čím viac porozumiete tajnému životu stromov, tým viac vás fascinujú ich schopnosti, o ktorých ste možno doteraz ani netušili!
