Obloha nad nami sa v posledných desaťročiach rýchlo mení. Počet satelitov a zvyškov po raketách neustále rastie a odborníci varujú, že problém vesmírneho odpadu sa stáva čoraz vážnejším.
Koľko odpadu je nad nami?
Podľa správy Európskej vesmírnej agentúry (ESA) z roku 2025 obieha okolo Zeme viac než 40 000 sledovaných objektov. Z toho je približne 11 000 aktívnych satelitov, ostatné sú už nefunkčné alebo ide o zvyšky po raketových štartoch.
Odhaduje sa, že vo vesmíre sa nachádza aj viac než 1,2 milióna kusov objektov väčších než 1 cm. Tie sú síce malé, ale vzhľadom na vysokú rýchlosť obehu môžu pri zrážke spôsobiť vážne škody.
Každý deň vstúpia do atmosféry Zeme v priemere tri väčšie kusy odpadu. Väčšina pri návrate zhorí, no menšia časť môže dopadnúť až na zemský povrch.
Reálne riziká pre ľudí
Doteraz nebol zaznamenaný prípad úmrtia alebo vážneho zranenia spôsobeného padajúcim satelitom či raketovým stupňom. V minulosti sa však stali prípady, keď trosky dopadli na obývané územie:
- v roku 1979 sa časti americkej stanice Skylab rozptýlili nad Austráliou
- v roku 2001 bola ruská stanica Mir navedená do kontrolovaného zániku nad Tichým oceánom
Vo väčšine prípadov dopadnú trosky do morí alebo neobývaných oblastí.
Správa Federálnej leteckej správy USA (FAA) z roku 2023 však upozorňuje, že s rastúcim počtom satelitov by sa riziko mohlo zvýšiť. Ak budú vypustené plánované megakonštelácie, do roku 2035 by podľa odhadov mohlo na povrch Zeme dopadnúť až 28 000 fragmentov ročne, ktoré prežijú vstup do atmosféry. To by znamenalo, že riziko úrazu alebo úmrtia by stúplo na približne 0,6 prípadu ročne. Ide však o modelové výpočty, nie o istú budúcnosť.
Najohrozenejšie oblasti
Riziko dopadu trosiek nie je rozdelené rovnomerne. Odborné štúdie ukazujú, že pravdepodobnosť dopadu je vyššia v oblastiach blízko rovníka, keďže väčšina satelitov obieha po dráhach, ktoré križujú tropické pásmo.
Preto sú viac ohrozené krajiny ako Indonézia, Bangladéš či Nigéria než mestá v miernom pásme, napríklad Praha či Bratislava.
Čo sa s tým dá robiť?
Medzinárodné organizácie aj vedecké tímy sa snažia hľadať riešenia. Niektoré satelity už dnes obsahujú systémy, ktoré im umožňujú po skončení životnosti bezpečne zhorieť v atmosfére.
Medzi skúmané metódy patria:
- brzdné plachty, ktoré spomalia satelit a urýchlia jeho zánik
- aktívne odstraňovanie odpadu, napríklad pomocou robotických ramien alebo špeciálnych satelitov
- návrhy na použitie laserov zo Zeme, ktoré by mohli meniť dráhu menších úlomkov
Vesmírny odpad je reálny problém, ktorý sa bude v najbližších rokoch zhoršovať, ak sa neprijmú prísnejšie pravidlá. Zatiaľ však platí, že šanca, že by niekoho na Zemi zasiahli trosky satelitu, je veľmi nízka. Odborníci sa snažia zabezpečiť, aby to tak zostalo aj v budúcnosti – no bez medzinárodnej spolupráce sa problém nevyrieši.
