Keď sa povie „zmena pohlavia“, väčšina ľudí si automaticky vybaví lekárske zákroky či modernú medicínu. Len málokto si však uvedomuje, že v živočíšnej ríši ide o celkom bežný jav. Príroda totiž pozná množstvo druhov, ktoré počas života dokážu zmeniť svoje pohlavie – a nie, nejde o žiadny rozmar, ale o dokonale premyslený evolučný mechanizmus prežitia.
V tomto fascinujúcom svete sa menia na samice aj samce nielen ryby, ale aj mäkkýše či dokonca plazy. Každý z týchto druhov to robí z presne daného dôvodu – aby zachoval svoj druh a prispôsobil sa podmienkam, ktoré sa neustále menia.
Klauni: malé rybky s veľkou stratégiou
Farebné klaunie rybky, ktoré poznáme z filmu Hľadá sa Nemo, žijú vo veľmi organizovaných spoločenstvách. V ich skupinke panuje prísna hierarchia: najväčšia ryba je samica, pod ňou stojí dominantný samec a okolo nich pláva niekoľko mladých jedincov, ktorí ešte nemajú ustálené pohlavie.
Ak sa však stane, že samica náhle zahynie – napríklad ju uloví predátor – skupina nezostane bez vedenia. Dominantný samec sa postupne premení na samicu, čím okamžite obnoví rovnováhu v kolónii. Z najväčšej z mladších rýb sa medzitým vyvinie nový samec.
Tento systém je neuveriteľne účinný – kolónia sa dokáže rozmnožovať ďalej bez ohľadu na to, že prišla o vodkyňu. Príroda si jednoducho nenecháva nič na náhodu.
Keď sa samice menia na samcov
Niektoré druhy rýb to majú presne naopak. Napríklad kanci či ploskozubce sa rodia ako samice. V mladosti sú malé a zraniteľné, preto je pre ne výhodnejšie produkovať vajíčka. Keď však vyrastú, zosilnejú a získajú vlastné územie, ich telo sa zmení – stanú sa z nich samci, ktorí chránia svoje teritórium a oplodňujú vajíčka mnohých samíc naraz.
Ak by sa všetky tieto ryby rodili ako samce, väčšina by v mladosti nemala žiadnu šancu presadiť sa. Premena pohlavia je teda spôsob, ako efektívne využiť každého jedinca – najprv ako samicu, neskôr ako silného samca.
Mäkkýše – majstri prispôsobivosti
Ešte ďalej zašli niektoré druhy ulitníkov a lastúrnikov. Tí dokážu meniť pohlavie opakovane, a to podľa aktuálnej situácie v populácii. Ak je napríklad v danej oblasti priveľa samíc, časť z nich sa premení na samcov. A keď je naopak samcov príliš, niektorí z nich sa zmenia na samice.
Takáto biologická flexibilita je priam fascinujúca. Umožňuje týmto tvorom udržať rovnováhu a zabraňuje tomu, aby druh vymrel len preto, že sa v populácii náhodou zmení pomer pohlaví.
Plazy: pohlavie riadi prostredie
U plazov funguje zmena pohlavia trochu inak. Nejde o premenu počas života, ale o určenie pohlavia ešte pred narodením – podľa podmienok prostredia. U korytnačiek či krokodílov zohráva rozhodujúcu úlohu teplota v hniezde počas vývoja vajíčok.
Len niekoľko stupňov rozdielu môže rozhodnúť o tom, či sa vyliahne samec alebo samica. Tento systém fungoval dokonale milióny rokov, no dnes ho narušuje klimatická zmena. Vedci už pozorujú, že u niektorých druhov sa rodí čoraz viac samíc než samcov, čo by v budúcnosti mohlo ohroziť ich schopnosť rozmnožovať sa.
Ako vyzerá zmena pohlavia v tele
Zmena pohlavia u živočíchov nie je len otázkou správania. U rýb ide o reálnu fyziologickú premenu – menia sa hormóny, pohlavné orgány, aj vzhľad tela. Tkanivá samca sa postupne prestavujú na samičie alebo naopak. Tento proces trvá niekoľko týždňov, ale výsledkom je plne funkčný jedinec, ktorý je pripravený plniť novú úlohu v skupine.
Evolučná logika: prežiť za každých okolností
Na prvý pohľad sa môže zdať, že zmena pohlavia je bizarná výnimka, no v skutočnosti ide o evolučnú poistku. Ak je samíc priveľa, príroda „vypočíta“, že treba viac samcov. A ak samice chýbajú, niektorý samec sa jednoducho premení.
Tento systém sa vyvíjal milióny rokov a umožňuje druhom prežiť aj v tých najťažších podmienkach. Vďaka nemu môžu živočíchy reagovať na zmeny prostredia okamžite – a udržať rovnováhu tam, kde by iné druhy dávno zanikli.
Zmena pohlavia v prírode teda nie je žiadnym rozmarom, ale vysoko sofistikovanou stratégiou prežitia. Príroda si tak opäť dokazuje svoju genialitu – aj v tom, čo by človek považoval za nemožné.
