Mnohí záhradkári si odkladajú kávovú usadeninu, teda tzv. lógr, spolu s vaječnými škrupinami či čajovými vrecúškami. Tieto kuchynské zvyšky sa často využívajú ako domáce hnojivo, pretože sú ekologické, lacné a rastlinám môžu dodať cenné živiny. Nie každá rastlina však kávovú usadeninu zvládne – zatiaľ čo niektorým vyhovuje, iným môže spôsobiť problémy.
Aké vlastnosti má lógr?
Použitá kávová usadenina je bohatá na organické látky, dusík a stopové minerály. Čerstvý lógr býva kyslejší (má nižšie pH), ale po vysušení a rozklade v pôde sa jeho pH pohybuje bližšie k neutrálnej hodnote. Preto sa často odporúča pridávať ho na kompost – tam sa premieša s inými biozvyškami a výsledný humus je univerzálne použiteľný.
Tip navyše. Video o využití lógru
Ak chcete vidieť praktické ukážky, ako kávovú usadeninu používať, pozrite si toto video z YouTube kanála Chilli farmer:
Treba si však uvedomiť, že pri nadmernom množstve môže káva v pôde narušiť schopnosť rastlín prijímať niektoré živiny. To sa prejaví napríklad žltnutím listov (chloróza) alebo slabším rastom.
Rastliny, ktoré lógr obľubujú
Kávová usadenina sa hodí najmä pre rastliny, ktoré preferujú kyslejšiu pôdu. Medzi ne patria:
- čučoriedky
- brusnice
- hortenzie (najmä ak chceme podporiť modré sfarbenie kvetov)
- azalky a rododendrony
- kamélie
Malé množstvo kávovej usadeniny môžete pridať aj k niektorým plodinám v záhrade – napríklad k paradajkám či cuketám – ale len zriedka a v obmedzenom množstve. Vhodnejšie je použiť ju ako súčasť kompostu, než ju sypať priamo ku koreňom.
Rastliny, ktoré kávu nemajú rady
Naopak, existuje viacero druhov, ktoré kávovú usadeninu neznášajú. Ide predovšetkým o rastliny, ktoré prirodzene rastú v suchších a zásaditejších pôdach:
- levanduľa
- rozmarín
- šalvia
- tymián
- oregano
Tieto bylinky pochádzajú zo Stredomoria a uprednostňujú ľahkú, priepustnú pôdu bez nadmernej kyslosti. Ak ich budete pravidelne prihnojovať lógrom, môžu im začať zahnívať korene.
Medzi rastliny citlivé na kyslejšiu pôdu patria aj niektoré okrasné kry a kvety, napríklad orgován, vajgélia, klematis (plamienok), gladioly či astry.
Izbové rastliny
Kávová usadenina nie je vhodná ani pre väčšinu sukulentov a kaktusov. Tie pochádzajú z prostredia, kde je pôda chudobná na organické zvyšky, a príliš veľa organiky im môže uškodiť. Nevhodná je aj pre africké fialky či dracenu.
Paradajky a paprika – špeciálny prípad
Okolo paradajok a paprík sa často vedú diskusie. V malých dávkach im kávová usadenina neublíži, no pravidelné prihnojovanie môže spôsobiť problémy s prijímaním vápnika. Výsledkom býva černenie a hniloba špičiek plodov. Tieto plodiny preto ocenia skôr zdroje vápnika – rozdrvené vaječné škrupiny alebo drevený popol.
Najlepšie riešenie: kompost
Ak si nie ste istí, či vaša rastlina znáša kávovú usadeninu, dajte ju radšej na kompost. Tam sa rozloží spolu s iným organickým materiálom a výsledný humus už nebude príliš kyslý. Takto získate univerzálne a bezpečné hnojivo pre väčšinu rastlín na záhrade aj v domácnosti.
Kávová usadenina je výborným pomocníkom, ak viete, ako ju správne použiť. Rastlinám milujúcim kyslú pôdu prospeje, no levanduli, rozmarínu či orgovánu môže uškodiť. Najlepšie je pridávať ju na kompost, kde sa jej účinky vyrovnajú a neskôr prinesú osoh celej záhrade.
