Každý rok sa v slovenských aj českých lesoch opakuje rovnaký scenár. Nadšení hubári prinášajú domov plné košíky, pripravia si z nich večeru – a namiesto gurmánskeho zážitku končia na jednotke intenzívnej starostlivosti. Dôvod je banálny, no smrteľne nebezpečný: zámene jedlých húb s ich jedovatými napodobeninami. Mykológovia varujú, že tieto omyly sú často tak jednoduché, že by na ne človek ani nepomyslel.
Pod suchým lístím a machom totiž číhajú smrteľné pasce: muchotrávka zelená pripomína šampión, pavučinovec plyšový sa tvári ako obyčajná plávka a kuriatkomôže mať „dvojičku“ v podobe nebezpečnej hlivy. Ktoré zámene sú najčastejšie a na čo si treba dať pozor?
Smrtiaca kráska – muchotrávka zelená
Na prvý pohľad nevinná huba, ktorá sa podobá na chutné bedle či šampiňóny. V skutočnosti však patrí medzi najnebezpečnejšie huby Európy. Muchotrávka zelená obsahuje amatoxíny – látky, ktoré nenávratne poškodzujú pečeň a obličky.
Rastie prevažne v listnatých lesoch, často pod dubmi alebo bukmi. Nebezpečné je, že jej klobúk nemusí byť vždy zelený – býva aj biely či nažltlý, a preto si ju hubári mýlia s jedlými druhmi. Špecifickým znakom je tzv. „kalich smrti“ na spodku hlúbika a biele lupene. Naopak, šampiňóny majú lupene ružové až hnedé.
Príznaky otravy sa objavujú až po niekoľkých hodinách – nevoľnosť, silné zvracanie, hnačky a napokon zlyhávanie orgánov. Podľa údajov Toxikologického centra je práve táto zámene zodpovedná za väčšinu smrteľných otráv u hubárov. Mykológovia preto opakujú: vždy kontrolujte lupene aj spodnú časť huby a ak máte čo i len malé pochybnosti, nechajte ju radšej v lese.
Tigrovaný podvodník – muchotrávka tigrovaná
Skúsení hubári dobre poznajú muchotrávku ružovku, ktorú si mnohí obľúbili pre jemnú chuť. Lenže práve táto pochúťka má nebezpečného dvojníka – muchotrávku tigrovanú.
Na pohľad sú si veľmi podobné. Tigrovaná má hnedý klobúk s bielymi škvrnami, čo ľahko pripomína ružovku. Rozdiel je však v tom, že tigrovaná muchotrávka má na hlúbiku prstenec, zatiaľ čo ružovka nie. Jej toxíny môžu spôsobiť halucinácie, kŕče a v ťažších prípadoch aj smrť.
Mykológovia radia jednoduchý trik: pri reze ružovka mení farbu dužiny, tigrovaná nie. Preto huby vždy rozkrojte a sledujte reakciu. V sezóne, najmä na jeseň, je riziko zámeny mimoriadne vysoké.
Plyšový zabijak – pavučinovec plyšový
Plávky patria medzi najobľúbenejšie huby – sú chutné a dajú sa pripraviť na množstvo spôsobov. No práve preto je mimoriadne zradné, že jedovatý pavučinovec plyšový sa im podobá takmer dokonale.
Má oranžovo-hnedý klobúk a rastie pod listnatými stromami. Jeho toxíny ničia obličky, pričom príznaky sa môžu objaviť až po dvoch týždňoch. To je mimoriadne nebezpečné, pretože hubár si už dávno nepamätá, čo jedol.
Rozlíšiť ich možno podľa jemného pavučinovitého závoja na hlúbiku a podľa oranžového odtieňa. Ak si nie ste istí, hubu radšej nechajte v lese – nesprávna voľba môže stáť život.
Olovený trik – hodvábnica veľká
Čírovka májovka je jarná lahôdka, ktorú poznajú mnohí hubári. No jej dvojníkom je hodvábnica – a tá rozhodne nie je bezpečná.
Obe huby majú bledý klobúk a podobný tvar, no hodvábnica obsahuje muskarín. Ten spôsobuje silné potenie, nadmerné slinenie, zhoršené dýchanie a môže viesť k vážnym poruchám srdcového rytmu.
Charakteristickým znakom hodvábnice je olovený nádych a sčervenanie pri poranení. Na jar, keď sa začínajú zbierať májovky, treba byť obzvlášť opatrný.
Olivový podraz – hliva olivová
Kuriatka sú jednou z najvyhľadávanejších húb – sú krásne oranžové a bohaté na vitamíny. Lenže aj ony majú svojho nebezpečného napodobniteľa: hlivu olivovú.
Táto huba rastie na pňoch v teplejších lesoch a spôsobuje tráviace ťažkosti, halucinácie či zvracanie. Zaujímavosťou je, že jej plodnica môže v noci jemne svetielkovať.
Kuriatko má typické vidlicovité lupene, zatiaľ čo hliva ich má hladké. Ak si teda nie ste istí, pozrite sa poriadne na lupene – môže vám to zachrániť zdravie.
Kravský podvod – rýdzik kravský
Rýdzik pravý je považovaný za delikatesu, no rýdzik kravský je jeho trpkou napodobeninou. Na prvý pohľad vyzerajú podobne, dokonca oba vylučujú bielu mliečnu šťavu. Rozdiel je však v tom, že kravský rýdzik má horkú chuť a jeho konzumácia spôsobuje silné bolesti brucha a žalúdočné problémy.
Najčastejšie rastie v ihličnatých lesoch a ľahko sa zamieňa. Mykológovia odporúčajú orientovať sa podľa chuti a radšej zbierať rýdzik smrekový – jeho šťava je žltá, a preto sa nedá pomýliť.
Nie každá bedľa je bezpečná
Bedle patria medzi obľúbené huby – vysoké, so šupinatým klobúkom a prstencom na hlúbiku. Lenže ani tu neplatí, že všetky druhy sú jedlé. Bedľa vysoká je lahôdka, no jej príbuzné môžu byť jedovaté.
Napríklad bedľa ostrošupinatá či gaštanová dokážu spôsobiť vážne otravy. Niektoré druhy, ako bedľa červenajúca, sú síce nejedlé, ale už aj tie vyvolávajú nepríjemné tráviace ťažkosti.
Kľúčové pravidlo znie: ak dužina po reze alebo otlačení zčervená, hubu nechajte v lese. Spoľahnite sa iba na bedľu vysokú – spoznáte ju podľa bledého klobúka s hnedými šupinami a voľného prstenca.
Rada na záver
Hubárčenie patrí medzi krásne jesenné tradície a prináša radosť i chutné pokrmy. No ak sa človek poponáhľa alebo podcení detaily, môže sa ľahko otráviť. Mykológovia preto odporúčajú: zbierajte len huby, ktoré poznáte na sto percent, a v prípade pochybností sa poraďte s odborníkom.
Pamätajte – lepšie je nechať hubu v lese, než riskovať vlastné zdravie.
