Keď sa človek prechádza lesom, väčšinou hľadá známe huby – hríby, suchohríby či bedle. Lenže pod vrstvou pôdy sa ukrýva iný, oveľa cennejší druh, ktorý na prvý pohľad vôbec nie je vidieť. Vyzerá nenápadne, no jeho hodnota môže dosahovať stovky až tisíce eur za kilogram. Reč je o hľuzovkách, podzemných hubách, ktoré sú vo svete považované za symbol luxusu a jedinečnej chuti.
Pozrite si video o hľuzovkách
Ak vás zaujíma, ako vyzerá hľadanie týchto vzácnych húb v praxi, pozrite si reportáž z kanála Český hľuzovkár na YouTube:
Hľuzovky rastú aj v strednej Európe
Väčšina ľudí si hľuzovky spája s Francúzskom alebo Talianskom, kde sa z nich pripravujú exkluzívne jedlá pre najnáročnejších gurmánov. Pravda je však taká, že hľuzovky rastú aj v strednej Európe – v Česku, Rakúsku, Maďarsku a miestami dokonca aj na Slovensku.
Nie sú u nás žiadnou novinkou. Historické pramene hovoria, že hľuzovky sa v Európe zbierali už počas stredoveku. V našich podmienkach sa vyskytujú v teplejších oblastiach, kde je vápenatá pôda a listnaté lesy, najmä pod dubmi, bukmi alebo lieskami.
Ich výskyt ovplyvňuje počasie – majú rady teplo a sucho, preto im súčasné mierne suché letá paradoxne prospievajú.
Ako sa hľuzovky hľadajú a prečo sú také vzácne
Hľuzovky rastú niekoľko centimetrov pod zemou, a preto ich nemožno nájsť len tak pohľadom. Hľadajú sa pomocou špeciálne vycvičených psov, ktorí dokážu zachytiť ich intenzívnu arómu. V minulosti sa na tento účel používali aj prasatá, no tie mali tendenciu huby zjesť – preto dnes pri hľadaní jasne vedú psy.
Hodnota hľuzoviek závisí od náročnosti ich hľadania, vzácnosti a predovšetkým od ich výnimočnej chuti. Najdrahšie druhy, ako hľuzovka biela (Tuber magnatum) alebo hľuzovka čierna (Tuber melanosporum), môžu na medzinárodnom trhu dosahovať cenu niekoľko tisíc eur za kilogram. Nie nadarmo sa im hovorí „čierne zlato kuchyne“.
Zber vo voľnej prírode je obmedzený zákonom
Aj keď hľuzovky rastú aj v našich lesoch, zákon ich chráni ako ohrozené druhy. To znamená, že voľne rastúce hľuzovky sa nesmú zbierať, ak ide o druhy zaradené v zozname chránených húb podľa zákona o ochrane prírody.
Na Slovensku sa medzi chránené druhy radí napríklad hľuzovka letná (Tuber aestivum), ktorá sa u nás vyskytuje najčastejšie. Kto by ju zo zeme vykopal bez povolenia, riskuje pokutu.
To však neznamená, že sa hľuzovky nedajú pestovať. Súkromné pestovanie na vlastnom pozemku je legálne, pokiaľ sa pestovanie vykonáva mimo chránených území a v súlade s platnými predpismi. Takéto hľuzovkové farmy už existujú v Česku a niekoľko pokusných projektov prebieha aj u nás.
Ako vyzerá legálne pestovanie hľuzoviek
Pestovanie hľuzoviek je náročný, ale zároveň fascinujúci proces. Základom je mladá sadenica stromu (najčastejšie duba alebo liesky), ktorej korene sú očkované hľuzovkovým podhubím. Tieto stromčeky sa potom vysádzajú do vhodnej pôdy a čaká sa – niekedy 5 až 10 rokov, kým sa pod zemou začnú tvoriť prvé plodnice.
Ak sa pestovanie podarí, môže priniesť veľmi cennú úrodu. Hľuzovky z legálnych fariem sa predávajú priamo do reštaurácií, ale aj vo forme spracovaných produktov – napríklad hľuzovkový olej, maslo, syry či pasty.
Hľuzovky ako prírodný poklad
Hľuzovky sú jedným z najlepších príkladov, že skutočné bohatstvo prírody nie je vždy na očiach. Hoci sa v našich končinách vyskytujú len zriedka, patria medzi najvzácnejšie a najdrahšie huby sveta.
Ak by ste na hľuzovku v lese náhodou natrafili, nechajte ju tam, kde rastie. Nejde len o rešpektovanie zákona, ale aj o ochranu krehkej rovnováhy v prírode. A ak vás láka ich vôňa či chuť, skúste ich ochutnať v reštaurácii, ktorá používa hľuzovky z overených a legálnych zdrojov – alebo sa pustite do ich pestovania sami.
Hľuzovky rastú aj v našej oblasti, hlavne v teplejších listnatých lesoch. Zber vo voľnej prírode je obmedzený, keďže ide o chránené druhy húb. Legálne ich možno pestovať na súkromných farmách, ktoré dodržiavajú všetky zákonné podmienky. Ich hodnota je vysoká vďaka výnimočnej chuti, vzácnosti a náročnosti zberu.
