Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ryby poznáme len ako plavcov. Lenže príroda vie prekvapiť – niektoré druhy sa po morskom dne doslova pohybujú na špeciálne upravených plutvách, ktoré používajú podobne ako nohy. A čo je ešte zaujímavejšie, tieto plutvy neslúžia len na pohyb, ale aj na vyhľadávanie potravy pomocou chuti a dotyku.
Sea robins – ryby s „nohami“
Najznámejším príkladom sú tzv. sea robins. Ide o ryby žijúce pri východnom pobreží Severnej Ameriky, ktoré majú predné lúče prsných plutiev oddelené od zvyšku plutvy. Tieto lúče vyzerajú ako malé nožičky a ryba ich využíva na pohyb po dne aj na skúmanie okolia.
Tieto „nožičky“ sú vybavené senzorickými bunkami, ktoré dokážu zachytávať chemické látky v prostredí. V praxi to znamená, že sea robins môžu pri kontakte s pieskom alebo bahnom zisťovať, či sa tam ukrýva jedlo – napríklad červy, malé kôrovce alebo mušle.
Chuťové receptory mimo úst
Ryby majú chuťové poháriky rozmiestnené nielen v ústach, ale aj na rôznych častiach tela. Napríklad sumce majú chuťové bunky dokonca na fúzoch, ktoré im pomáhajú hľadať potravu v zakalenej vode. U sea robins sa táto schopnosť vyvinula práve na špeciálnych plutvových lúčoch.
Vedci zistili, že tieto štruktúry obsahujú chuťové receptory podobné tým, aké poznáme na ľudskom jazyku. Ryba tak nemusí čakať, kým sa korisť dostane do úst – vie ju odhaliť vopred, už pri dotyku s dnom.
Evolučná výhoda
Táto schopnosť dáva sea robins veľký náskok pred konkurenciou. Iné druhy sa pri love spoliehajú najmä na zrak alebo čuch, no sea robins vedia okamžite rozpoznať korisť ukrytú v piesku. Z hľadiska evolúcie ide o veľmi praktickú stratégiu – ryba ušetrí energiu a rýchlejšie nájde potravu.
Nie sú v tom samy
Podobné prispôsobenie sa našlo aj u iných druhov. Napríklad niektoré pleskáče majú časť chrbtovej plutvy premenenú na „chuťový výrastok“, ktorým zisťujú, čo sa nachádza v sedimente. Ide o ďalší príklad toho, ako príroda využíva chuťové receptory mimo úst na zlepšenie šancí na prežitie.
Čo ešte nevieme
Aj keď je už potvrdené, že tieto plutvové „nožičky“ sú vybavené chuťovými receptormi, zostáva otázkou, aká je ich citlivosť. Vedci stále skúmajú, či dokážu rozlíšiť iba to, či je niečo jedlé, alebo aj presný druh koristi. Nie je tiež úplne jasné, či sú účinnejšie v piesčitom prostredí alebo aj na iných typoch morského dna.
Zhrnutie
- Sea robins majú špeciálne upravené plutvy, ktorými sa pohybujú po dne.
- Tieto plutvy sú vybavené chuťovými a dotykovými senzormi, ktoré im pomáhajú hľadať potravu.
- Evolučne ide o výhodu, ktorá umožňuje efektívne vyhľadávať korisť zahrabanú v piesku.
- Podobné prispôsobenie sa objavuje aj u iných rýb, čo ukazuje, že príroda využíva chuť aj mimo úst.
Ryby, ktoré „chodia“ a zároveň ochutnávajú, sú teda skutočnosťou – nie však v takej dramatickej podobe, ako by si mnohí predstavovali. Ide o jemné, ale veľmi šikovné prispôsobenie, ktoré im pomáha prežiť v konkurenčnom prostredí mora.
