Počasie v Európe je výsledkom pôsobenia viacerých klimatických procesov, ktoré sa odohrávajú nielen nad naším kontinentom, ale aj v ďalekých častiach planéty. Meteorológovia upozorňujú, že zimu nemožno vnímať ako jednoduché striedanie miernych a tuhých období – jej charakter určujú globálne faktory, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.
La Niña a jej dosah
Jedným z najvýznamnejších javov je La Niña, ktorá súvisí s ochladzovaním povrchových vôd v centrálnej a východnej časti Tichého oceánu. Tento jav dokáže zmeniť rozloženie tlaku vzduchu a ovplyvniť cirkuláciu atmosféry na celom svete. V Európe sa jeho dôsledky neprejavujú vždy rovnako, ale vo všeobecnosti môže La Niña prispieť k väčšej premenlivosti zimného počasia.
Severoatlantická oscilácia
Ďalším kľúčovým hráčom je severoatlantická oscilácia. Ide o kolísanie tlaku vzduchu medzi Islandom a Azorskými ostrovmi. Ak je NAO v pozitívnej fáze, do Európy prúdi viac teplého a vlhkého vzduchu z Atlantiku. Naopak, negatívna fáza často znamená prísun chladnejšieho vzduchu zo severu a východu. Tento jav je jedným z hlavných dôvodov, prečo sú zimy v Európe také premenlivé.
Polárny vír
Veľký význam má aj tzv. polárny vír. Je to mohutné prúdenie studeného vzduchu, ktoré obieha okolo severného pólu. Pokiaľ je vír stabilný, studený vzduch zostáva sústredený v arktickej oblasti. Ak sa však oslabí alebo naruší, chlad sa môže presunúť do nižších zemepisných šírok – vrátane Európy. Práve preto dokáže polárny vír ovplyvniť, či budeme mať miernu alebo veľmi mrazivú zimu.
Klimatická zmena a extrémy
Do celého obrazu vstupuje aj globálne otepľovanie. Posledné roky prinášajú rekordne vysoké teploty a stále častejšie extrémne javy – silné búrky, výdatné zrážky či naopak suchá. V roku 2024 zažilo podľa vedcov viac než 60 % svetovej populácie extrémne horúčavy. Teplejšie oceány ovplyvňujú prúdenie vzduchu a tým aj charakter zimy – niekedy oddialia nástup mrazov, inokedy umožnia preniknutie arktického vzduchu hlboko na juh.
Dlhodobé predpovede počasia sú vždy spojené s veľkou mierou neistoty. Meteorológovia dokážu pomocou klimatických modelov odhadovať pravdepodobnosť určitých trendov, no presne určiť, či bude napríklad február extrémne studený alebo naopak mierny, nie je možné. Isté je len to, že vplyv globálnych javov robí zimné obdobie v Európe čoraz premenlivejším a menej predvídateľným.
