Ak sa pristihnete pri tom, že svojmu psovi rozprávate o tom, čo sa vám stalo v práci, alebo mu dokonca zverujete malé tajomstvá, vedzte, že podľa psychológov to nie je nič zvláštne. Naopak – odhaľuje to o vás celý rad pozitívnych čŕt, ktoré vás robia empatickejším a emocionálne vyzretejším človekom.
Pes ako rovnocenný člen domácnosti
Dnes už pes nie je iba strážcom dvora či spoločníkom na prechádzky. Pre väčšinu ľudí je plnohodnotným členom rodiny, ktorý prináša radosť, ale aj útechu v ťažších chvíľach. Niektorí majitelia idú ešte ďalej – so svojím štvornohým priateľom vedú rozhovory, akoby bol človek. Hovoria mu o každodenných starostiach, pýtajú sa ho „na názor“ alebo si pri ňom ventilujú emócie. A práve tento spôsob komunikácie odhaľuje viac, než by ste si mysleli.
Empatia ako základná vlastnosť
Človek, ktorý vníma nálady svojho psa, dokáže často rovnako dobre čítať aj nálady ľudí. Schopnosť vcítiť sa do druhých a porozumieť im je jedným z hlavných znakov tých, ktorí so zvieratami hovoria ako s rovnocennými bytosťami. Takýto prístup sa prenáša aj do medziľudských vzťahov – sú to ľudia, ktorí neignorujú emócie iných a snažia sa byť oporou.
Emočná inteligencia na vysokej úrovni
Vedieť rozpoznať, čo cíti druhý, zvládnuť vlastné emócie a reagovať primerane – to všetko sú prejavy emočnej inteligencie. Rozhovory so psom sú výborným tréningom tejto schopnosti. Pes síce neodpovedá slovami, no svojim správaním dáva jasne najavo, či je pokojný, neistý alebo nadšený. Vnímanie týchto signálov posilňuje citlivosť voči okoliu a zlepšuje komunikáciu aj medzi ľuďmi.
Priestor pre fantáziu a sebareflexiu
Keď sa človek rozpráva so psom, v skutočnosti dáva priestor svojej kreativite. Je to spôsob, ako si usporiadať myšlienky a popritom si otvoriť cestu k sebareflexii. Takíto ľudia bývajú otvorenejší novým nápadom, dokážu hľadať netradičné riešenia a často uplatňujú tvorivé prístupy aj v práci či osobnom živote.
Schopnosť žiť prítomným okamihom
Pes je majster v užívaní si prítomnosti. Keď sa naňho pozeráte, hladíte ho alebo s ním pokojne hovoríte, učíte sa od neho vnímať „tu a teraz“. Tento zvyk pomáha odbúravať stres, zmierňuje úzkosť a posilňuje vnútorný pokoj. Ľudia, ktorí si vytvoria tento návyk, si vedia lepšie vychutnať každodenné maličkosti a menej sa zbytočne trápia minulosťou či budúcnosťou.
Dôvera a pevné puto
Každý rozhovor so psom posilňuje vzájomnú väzbu. Štvornohý kamarát sa necíti len ako „domáci maznáčik“, ale ako plnohodnotný partner v domácnosti. Takéto puto prináša pocit bezpečia, dôvery a hlbokého spojenia, ktoré je pre psychickú pohodu človeka nesmierne dôležité.
Autenticita a úprimnosť
Pes nás nikdy neposudzuje podľa vzhľadu, nálady či spoločenského postavenia. Vďaka tomu sa pred ním môžeme správať úplne prirodzene. Ľudia, ktorí sa dokážu psovi otvoriť, sú často úprimní aj voči sebe a následne aj voči iným. Tento druh autenticity sa premieta do ich bežného života – menej predstierajú a viac si stoja za tým, kým skutočne sú.
Zodpovednosť a starostlivosť
Rozprávať sa so psom nie je len o emóciách, ale aj o zodpovednom prístupe. Majitelia, ktorí svojmu psovi venujú pozornosť, vnímajú jeho potreby a snažia sa ich napĺňať, sú väčšinou rovnako starostliví aj k svojej rodine a okoliu. Zodpovednosť, ktorú tak prejavujú, je prejavom skutočnej láskavosti a schopnosti venovať sa druhým.
Ak sa teda niekedy pristihnete, že svojmu psovi rozprávate o tom, čo vás trápi alebo teší, neberte to ako zvláštnosť. Psychológovia tvrdia, že práve tento zvyk je odrazom vašich silných stránok – empatie, emocionálnej inteligencie, úprimnosti a schopnosti vytvárať pevné vzťahy.
