Ak máte záhradu, určite to poznáte – v lete a na jeseň dozrieva všetko naraz a úrody býva zrazu viac, než sa dá spotrebovať. Rozdáte časť susedom a známym, ale aj tak zostane veľké množstvo plodov, ktoré by bola škoda nechať pokaziť. Riešenie je jednoduché – správne spracovanie a uskladnenie do zásoby. Vitamíny, minerály aj vláknina sa vám počas zimy budú hodiť.
Metód, ako uchovať ovocie a zeleninu na neskôr, existuje hneď niekoľko. Niektoré sú tradičné, iné modernejšie, ale všetky majú jedno spoločné – predĺžia životnosť úrody a umožnia vám vychutnávať si domáce plody aj v čase, keď na záhrade nič nerastie.
Fermentácia – kyslá chuť a zdravie v jednej pohári
Kvasená, teda fermentovaná zelenina, zažíva v posledných rokoch veľký návrat. Nie je to len o jej osviežujúcej kyslasto-slanej chuti, ale aj o zdravotných prínosoch. Prirodzene obsahuje baktérie mliečneho kvasenia, vitamíny skupiny B, vitamíny C a K, a k tomu celé spektrum minerálnych látok.
Pravidelná konzumácia podporuje trávenie, posilňuje imunitu, zvyšuje odolnosť voči stresu a dokonca môže pomáhať aj proti únave.
Samotná príprava je jednoduchá. Stačí pripraviť soľný nálev – na 1 liter vody použite približne 25 gramov soli. Podľa chuti môžete pridať bylinky či koreniny. Proces fermentácie trvá približne týždeň pri izbovej teplote. Potom sklenice premiestnite do chladničky, kde vydržia niekoľko týždňov, často aj mesiacov.
Zaváranie– klasika, ktorá nesklame
Najrozšírenejšou metódou spracovania úrody je zaváranie. Hodí sa na ovocie aj zeleninu a výsledkom sú chutné kompóty, džemy alebo sterilizovaná zelenina.
Použiť môžete buď tradičný zavarovací hrniec, alebo si prácu uľahčiť modernejšou technikou. Elektrické hrnce dnes ponúkajú prednastavené programy, udržiavajú presnú teplotu a majú poistky proti prehriatiu. Ak však špeciálny hrniec nemáte, vystačíte si aj s obyčajnou rúrou.
Postup je jednoduchý: do hlbokého plechu vykladajte poháre tak, aby sa nedotýkali. Plech vložte do rúry vyhriatej na 200–220 °C a dolejte vodu. Čas sterilizácie závisí od obsahu – zvyčajne 7 až 20 minút.
Konzervovanie soľou, octom a olejom
Soľ sa kedysi využívala na konzerváciu veľmi často, dnes sa na ňu trochu zabúda. Pritom ide o jednoduchý a lacný spôsob, ako uchovať zeleninu či bylinky. Stačí ich nakrájať, premiešať so soľou a natlačiť do pohára. Na kilo zeleniny sa odporúča asi 300 g soli, pri bylinkách postačí približne 200 g.
Ďalšou klasikou je nálev z vody, octu, soli a cukru, ktorý sa hodí nielen na zeleninu, ale aj na huby. Olej zas bráni prístupu vzduchu, takže zabraňuje vzniku plesní a baktérií. V oleji môžete uchovávať napríklad papriky, paradajky či bylinky.
Mrazenie – rýchle riešenie pre zaneprázdnených
Ak nemáte čas na zdĺhavú prípravu, jednoducho využite mrazničku. Moderné uzatvárateľné sáčky alebo plastové nádoby na potraviny sú ideálne.
Najlepšie výsledky dosiahnete s vákuovačkou, ktorá odsaje vzduch a tým predĺži trvanlivosť. V mrazničke pri -18 °C vám takto pripravené zásoby vydržia až do nasledujúcej sezóny.
Praktické tipy pred spracovaním úrody
- Vždy dôkladne vytrieďte ovocie a zeleninu. Zhnité či plesnivé kúsky bez milosti vyhoďte.
- Na kompóty vyberajte pevné plody, z mäkších pripravte džem alebo marmeládu.
- Maliny, jahody či černice spracujte ešte v deň zberu, rýchlo podliehajú skaze.
- Dbajte na čistotu – sterilné poháre, viečka aj naberačky sú základom úspechu.
- Ak pri príprave kompótov ovocie šúpete, ponorte ho na chvíľu do vody s citrónom alebo octom – dužina nezhnedne.
Marmeláda a džem – aký je rozdiel?
V bežnej reči používame oba pojmy zameniteľne, ale podľa potravinárskej legislatívy majú odlišný význam.
Marmeláda pochádza z portugalského slova marmelo (kdoule). Oficiálne musí obsahovať aspoň 20 % citrusového ovocia. V praxi sa však v našich domácnostiach pod marmeládou rozumejú rôzne ovocné zmesi bez ohľadu na citrusy.
Džem je želé s kúskami ovocia alebo drobnými plodmi. Obsahuje minimálne 35 % ovocia a sladí sa cukrom – obvykle tvorí 1/3 až 2/5 celkového množstva.
Sirupy – ovocie v tekutej podobe
Ak máte viac ovocia, než dokážete spracovať na džemy, skúste domáce sirupy. Plody rozmixujte a preceďte cez plátno alebo použite odšťavovač. Na 1 liter šťavy rátajte s 1,5 kg cukru a čajovou lyžičkou kyseliny citrónovej.
Zmes krátko povarte (asi 5 minút), nalejte do sterilných fliaš a dobre uzavrite. V špajzi vám vydrží minimálne pol roka a v zime z neho pripravíte limonádu, osladíte čaj alebo ním dochutíte koláče.
Spracovanie úrody nie je len praktická záležitosť, ale aj radosť. V zime vás pohľad na poličku plnú domácich kompótov, džemov či nakladanej zeleniny zahreje pri srdci. Navyše budete mať istotu, že viete presne, čo ste do pohárov dali – bez zbytočných konzervantov či umelých prísad.
