Diskusie o tom, na koľko stupňov vykurovať byt či dom, sú v mnohých rodinách bežnou súčasťou zimy. Kým niekto má rád teplo ako na dovolenke pri mori, iný sa cíti pohodlne len v mierne chladnejšom prostredí. Odborníci sa však zhodujú: správna teplota by nemala byť otázkou pocitov, ale zdravého rozumu a rovnováhy medzi komfortom, zdravím a spotrebou energie.
Slováci a Česi sú zvyknutí na vyššie teploty
V našich domácnostiach sa ešte stále často vykuruje viac, než je skutočne potrebné. Tento zvyk má historické korene – v minulosti, keď sa väčšina bytov vykurovala centrálne a náklady sa rozpočítavali plošne, ľudia necítili ich finančný dopad. Bežne sa tak udržiavali teploty okolo 23 až 25 °C, čo síce pôsobí príjemne, ale z dlhodobého hľadiska zvyšuje spotrebu energie a zhoršuje schopnosť tela prispôsobovať sa chladu.
Ak si organizmus zvykne na neustále teplo, stáva sa citlivejším na zmeny prostredia. Aj krátke ochladenie alebo otvorenie okna potom môže viesť k nachladnutiu.
Ako sa vykuruje v západnej Európe
V západnej Európe je situácia iná. Napríklad v Nemecku alebo Francúzsku je bežné vykurovať obytné miestnosti na okolo 20 °C a spálne ešte o niečo menej – približne 16 až 18 °C. Po energetickej kríze v roku 2022 sa dokonca vo viacerých krajinách odporúčalo znížiť teplotu vo verejných budovách na 19 °C, aby sa šetrila energia.
Tamojšie domácnosti to nevnímajú ako diskomfort, pretože ide predovšetkým o otázku zvyku. Navyše, moderné izolácie a kvalitné okná znižujú tepelné straty, takže aj pri nižšej teplote sa ľudia cítia príjemne.
Odporúčania odborníkov a WHO
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by teplota v interiéri pre zdravých dospelých nemala klesnúť pod 18 °C.
Táto hranica predstavuje najnižšiu bezpečnú teplotu, pri ktorej nehrozí zvýšené riziko zdravotných problémov ani vznik plesní.
Pre seniorov, malé deti a chronicky chorých ľudí sa odporúča teplota o niečo vyššia – 20 až 21 °C. V týchto podmienkach je minimalizované riziko respiračných a kardiovaskulárnych ťažkostí, ktoré môže vyvolať dlhodobý chlad.
Zdravotní experti zároveň upozorňujú, že prekurovanie nad 22–23 °C neprináša väčší komfort, no výrazne zvyšuje náklady na energie.
Čo ovplyvňuje pocit tepelnej pohody
Teplota vzduchu nie je jediným faktorom, ktorý rozhoduje o tom, či sa cítime doma príjemne.
Tzv. tepelnú pohodu ovplyvňuje viacero vecí:
- Teplota povrchov – studené steny, podlahy alebo okná spôsobujú, že sa cítime chladnejšie, aj keď je vzduch dostatočne teplý.
- Pohyb vzduchu (prievan) – ak cítime, že niekde „ťahá“, vnímame chlad intenzívnejšie.
- Vlhkosť vzduchu – pri vyššej vlhkosti sa teplo znáša horšie, suchý vzduch naopak znižuje pocit tepla.
- Slnečné žiarenie – priame slnko dokáže miestnosť vyhriať aj bez toho, aby ste museli zvyšovať výkon kúrenia.
Praktické tipy, ako udržať teplo bez zbytočného plytvania
Skôr než otočíte termostatom, skúste sa zamerať na jednoduché opatrenia, ktoré môžu zvýšiť pocit tepla bez väčších nákladov:
- Tesnenie okien a dverí – aj malá netesnosť dokáže znížiť teplotu v miestnosti o niekoľko stupňov.
- Odstráňte zdroje vlhkosti – sušenie prádla v interiéri alebo varenie bez digestora zvyšuje vlhkosť a podporuje rast plesní.
- Skontrolujte radiátory – ak hrejú nerovnomerne, je potrebné ich odvzdušniť.
- Udržujte radiátory čisté – prach znižuje účinnosť vykurovania.
- Neprekážajte prúdeniu tepla – nábytok alebo ťažké závesy pred radiátormi znižujú účinnosť kúrenia.
Ako nastaviť ideálnu teplotu?
Odborníci odporúčajú, aby sa teplota v miestnostiach priebežne upravovala podľa počasia aj podľa spôsobu využívania jednotlivých priestorov:
- Obývačka a kuchyňa: 19–21 °C
- Spálňa: 16–18 °C
- Detská izba: 20–21 °C
- Kúpeľňa: 22–24 °C
- Chodba: 15–17 °C
Tepelnú pohodu môžete nájsť tak, že začnete napríklad pri 18 °C a postupne pridávate po pol stupni, kým nenájdete teplotu, ktorá vám vyhovuje.
Záver: rovnováha medzi pohodlím, zdravím a úsporou
Správne nastavenie vykurovania nie je len o komforte, ale aj o zdraví a finančnej zodpovednosti.
Domácnosť, ktorá sa vykuruje rozumne, nielen šetri peniaze a energiu, ale zároveň zlepšuje kvalitu ovzdušia a predchádza plesniam.
Nie vždy teda potrebujete radiátor naplno – často stačí teplý sveter, kvalitné tesnenie a správna vlhkosť v byte.
Tak dosiahnete teplo, ktoré je príjemné, zdravé a udržateľné.
