Švédska vychytávka, ktorá šokovala svet. Vykurovanie bez nákladov a bez záťaže prírody

kúrenie krbom
kúrenie krbom Foto: www.shutterstock.com

Vykurovať domácnosti sa dá na mnoho spôsobov – plynom, drevom, elektrinou či prostredníctvom solárnych panelov. Vo Švédsku však prišli s nápadom, ktorý prekročil všetky očakávania, pokiaľ ide o ekológiu aj finančnú úsporu. Ich prelomový „trik“ spočíva vo využívaní tepla, ktoré inak v mnohých prípadoch doslova uniká do vzduchu bez akéhokoľvek ďalšieho zužitkovania. A to najlepšie? Vďaka tomuto systému je teplo prakticky zadarmo, pretože sa inak považuje za odpad, ktorý firmy musia bežne odvádzať.

Dôraz na ekológiu v škandinávskych krajinách

Švédsko, podobne ako ostatné škandinávske krajiny, je známe silným zameraním na životné prostredie. Od podpory elektromobilov, cez dôraz na recykláciu, až po výstavbu veterných či vodných elektrární – takmer vo všetkom hrajú prím zelené technológie a trvalo udržateľné riešenia. Severské štáty sa preto logicky snažia obmedziť fosílne palivá na minimum, a namiesto toho zavádzať rôzne spôsoby, ako efektívne získať tzv. čistú energiu.

Najnovším prírastkom medzi týmito ekologickými projektmi je systém, ktorý sa usiluje o maximálne využitie „odpadného“ tepla z priemyselných prevádzok a zariadení v širšom okolí. Vďaka tomu môžu domácnosti, úrady alebo napríklad nemocnice získať lacné a ekologické vykurovanie bez potreby budovania ďalších elektrární. Aj medzinárodné ocenenia, napríklad Energy Globe Award, zdôrazňujú, že práve takéto prelomové metódy majú pre budúcnosť klimaticky šetrného vykurovania veľký význam.

Ako funguje využívanie zvyškového tepla?

Podstatou tohto riešenia je, že pri výrobe alebo spracovaní rôzneho druhu tovarov a služieb vzniká teplo, ktoré by inak ostalo nevyužité. Typickými producentmi takéhoto „odpadného“ tepla sú:

  • Čistiarne odpadových vôd: Voda sa pri procese čistenia zahrieva, čím vzniká teplo, ktoré sa dá následne odvádzať do potrubia a distribuovať do okolitých domácností.
  • Prevádzky spracovávajúce kaly: Na zhodnotenie a spracovanie kalu je často potrebná vyššia teplota, čo generuje veľké množstvo tepelnej energie.
  • Systémy metra a inej hromadnej dopravy: Rozsiahle podzemné tunely a vlaky vytvárajú značné tepelné úniky, ktoré sa dajú efektívne zachytávať.
  • Nemocnice a hotely: Tieto zariadenia musia udržiavať stabilné tepelné podmienky a zároveň prevádzkujú veľké množstvo strojov, kotlov či iných zariadení, ktoré uvoľňujú do okolia teplo.

Príkladom z praxe je známa odvetvová spoločnosť H&M (módny reťazec), ktorá cez zvyškové teplo zo svojich budov vykúrila tisíce domácností. Nie je to však len o odpadovom teple z priemyslu či veľkých firiem. V posledných rokoch sa čoraz častejšie zapájajú aj datacentrá, o ktorých sa v severských štátoch hovorí ako o budúcnosti ekologického vykurovania.

Datacentrá ako zdroj vykurovania

V digitálnom veku sa prevádzka veľkých dátových centier stáva nevyhnutnosťou. Úložiská serverov pre internetové stránky, cloudové služby či rôzne aplikácie pracujú nepretržite 24 hodín denne, 7 dní v týždni. V dôsledku tohto neustáleho chodu generujú servery veľké množstvo tepla, ktoré treba obvykle nákladne chladiť. Švédi však prišli na to, že namiesto komplikovaného odvádzania horúceho vzduchu do okolia sa dá toto teplo „recyklovať“ a využiť v prospech vykurovacieho systému.

Príklady z praxe

  • Facebook a Microsoft v Dánsku: Tieto spoločnosti vybudovali veľké serverovne, ktorých prebytočné teplo slúži na kúrenie v tisíckach domácností. Je to obojstranne výhodné, pretože firmám sa znižujú náklady na drahé chladenie serverov, zatiaľ čo komunita získava relatívne lacný zdroj tepla.
  • Stockholm vo Švédsku: V hlavnom meste vybudovali sieť až 20 veľkých mestských dátových centier, ktoré sú napojené na systém tzv. digitálneho vykurovania. Ročne dokážu vyprodukovať približne 100 GWh tepelnej energie, čo vystačí na vykurovanie takmer 30 000 domácností. A to je už poriadny príspevok k znižovaniu emisií aj energetických nákladov.

Vzájomná výhodnosť a finančná motivácia

Zo švédskeho pohľadu je táto spolupráca s priemyselnými podnikmi, hotelmi či firmami prevádzkujúcimi datacentrá nielen ekologicky prínosná, ale aj ekonomicky výhodná. Štát spolupracujúcim spoločnostiam poskytuje rôzne daňové úľavy, čím ich motivuje, aby namiesto vypúšťania tepla do ovzdušia radšej investovali do infraštruktúry, ktorá teplo dodáva do centrálneho vykurovacieho systému.

Pre datacentrá je takýto model zaujímavý hneď z niekoľkých dôvodov:

  1. Zníženie nákladov na chladenie: Namiesto nutnosti špeciálne riešiť chladiace systémy sa nadbytočné teplo jednoducho odvádza do výmenníkov, odkiaľ putuje ďalej do siete.
  2. Zvýhodnenie od štátu: Nižšia daň za spotrebu elektriny a iné úľavy dodávajú firmám jasnú konkurenčnú výhodu.
  3. Zlepšenie imidžu: Ekológia je čoraz dôležitejšia súčasť moderného podnikania a spoločnosti, ktoré investujú do zelených riešení, sa môžu tešiť pozitívnemu ohlasu verejnosti aj investorov.

Švédske plány do budúcnosti

Vláda vo Švédsku už dlhodobo pracuje na stratégiách, ktoré by ešte viac podporili prechod od fosílnych zdrojov k tým obnoviteľným. V prípade datacentier a ich zapojenia do tepelnej siete si odborníci zrátali, že väčšie moderné datacentrum môže poskytnúť rovnaké množstvo tepla ako dve či tri veterné elektrárne. Rozdiel je v tom, že výroba tepla z datacentier nie je podmienená vetrom či inými klimatickými faktormi, teda ide o stabilný, spoľahlivý a celoročne dostupný zdroj.

Nezávislosť od počasia je pre škandinávske krajiny nesmierne lákavá, keďže v chladnejšom období roka je dopyt po teple prirodzene vysoký. Zatiaľ čo vietor alebo slnečné žiarenie môžu kolísať, dátové servery bežia bez prestávky. Navyše, rozvoj moderných technológií garantuje, že dopyt po dátových úložiskách bude stúpať. Už dnes preto Švédsko počíta s tým, že do roku 2040 by sa mohlo úplne zaobísť bez tradičných fosílnych zdrojov tepla, ak investície do podobných eko-riešení naďalej porastú.

Zhrnutie: Výhra pre obe strany aj prírodu

Švédski odborníci aj politici ukázali, že sa dá spojiť moderná technológia s ochranou prírody a ešte pritom ušetriť značné finančné prostriedky. Využívanie „odpadného“ tepla z priemyslu, služieb či IT sektorov je skvelým príkladom, ako môžeme jednoduchým a pritom inovatívnym spôsobom znížiť emisie skleníkových plynov aj závislosť na fosílnych palivách.

  • Domácnosti získavajú lacný a stabilný zdroj tepla.
  • Spoločnosti môžu znižovať svoje prevádzkové náklady a tešiť sa daňovým úľavám.
  • Švédsko sa približuje k ambicióznemu cieľu, ktorým je úplná nezávislosť od fosílnych palív v tepelnom hospodárstve.
  • Planéta profituje z nižších emisií a menšieho plytvania vzácnymi zdrojmi energie.

Nie je preto prekvapením, že takýto model inšpiruje aj ďalšie krajiny, ktorým záleží na zelených riešeniach a hľadajú cestu, ako spojiť technologické inovácie s ochranou životného prostredia. Severské štáty, vrátane Švédska, tak opäť potvrdzujú, že aj zdanlivo drobný nápad môže prerásť do rozsiahleho a úspešného projektu, ktorý zaujme celý svet.

Táto inšpiratívna ukážka z Švédska môže poslúžiť ako vzor, že aj v modernej dobe plnej technologických výziev existujú riešenia, ktoré prinášajú úžitok všetkým zúčastneným – firme, spotrebiteľom i životnému prostrediu. Vďaka tomu je tento severský štát o krok bližšie k naplneniu ambiciózneho plánu znižovať fosílne zdroje a presadzovať zelenú budúcnosť pre nadchádzajúce generácie.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať