Keď počujeme výraz „chemická zbraň“, väčšinou sa nám vybavia tragédie z moderných vojnových konfliktov. Menej ľudí však vie, že príroda už dávno pred človekom vynašla svoj vlastný, sofistikovaný spôsob chemického boja. Živočíchy rôznych veľkostí a druhov disponujú jedmi, ktoré im pomáhajú pri obrane, útoku alebo odstrašení nepriateľa. Tieto prírodné toxíny môžu byť smrteľné aj pre človeka, no zároveň fascinujú svojou účinnosťou a rôznorodosťou.
Modrá šípová žaba – kráľovná jedovatých obojživelníkov
V hustých dažďových pralesoch Kolumbie nájdete drobnú, farebne výraznú modrožltú žabku, ktorá na prvý pohľad pôsobí milo až nevinne. V skutočnosti je však modrá šípová žaba (Phyllobates terribilis) najjedovatejším obojživelníkom planéty.
Ako silný je jej jed?
Tento miniatúrny tvor, ktorý dorastá iba do veľkosti od 2 do 5 centimetrov, vylučuje cez svoju kožu batrachotoxín. Ide o mimoriadne účinný jed, pričom už nepatrné množstvo – približne dva mikrogramy (čo je asi 200-krát menej, ako smrteľná dávka kyanidu) – dokáže zabiť dospelého človeka.
Ako jed pôsobí na telo?
Batrachotoxín je nebezpečný tým, že trvalo aktivuje sodíkové kanály v nervových bunkách. Následkom toho nastáva úplná strata funkcie nervového systému, ochromenie svalstva, zástava srdca a nakoniec zlyhanie dýchacieho systému.
Zaujímavosti, ktoré ste o modrej šípovej žabe možno nevedeli:
- Indiánske kmene Embera v Kolumbii využívali jej jed na natieranie šípov pre lov. Stačilo len krátko priložiť hrot šípu k pokožke žaby a ich lovecká zbraň bola smrteľne nebezpečná.
- Prekvapivo, žaby chované v zajatí bez prístupu k prirodzenej potrave (najmä jedovatým mravcom a chrobákom) jed postupne úplne strácajú. Táto skutočnosť podporuje teóriu, že toxín žaba nezískava metabolicky, ale priamo zo svojej potravy.
Lonomia obliqua – húsenica, ktorá zabíja ukrytá v listoch
Na prvý pohľad pripomína húsenica druhu Lonomia obliqua obyčajný uschnutý list pokrytý machom a drobnými chĺpkami. Táto maskovacia stratégia jej perfektne umožňuje splývať s prostredím. Ale dotyk s ňou môže byť smrteľnou chybou.
Ako funguje jej toxín?
Telo húsenice je pokryté drobnými ostňami, ktoré sú napojené na žľazy produkujúce silný hemotoxín. Tento jed zabraňuje normálnemu zrážaniu krvi, čo môže vyústiť do vážnych vnútorných krvácaní a v kritických prípadoch až do smrti.
Priebeh otravy:
Toxíny obsahujú bielkoviny, ktoré blokujú trombín a ďalšie faktory zrážania. Pri vážnych prípadoch spôsobujú syndróm rozšírenej intravaskulárnej koagulácie (DIC), pri ktorej dochádza k vnútornému krvácaniu, poškodeniu orgánov, šoku a nakoniec k smrti.
Zaujímavosti o tejto nebezpečnej húsenici:
- Len od 80. rokov minulého storočia bolo v Brazílii zaznamenaných vyše 500 prípadov ťažkej otravy, pričom niekoľko z nich sa skončilo fatálne. Najčastejšie k tomu došlo, keď sa ľudia opreli o strom, na ktorom húsenica nepozorovane odpočívala.
- Brazílski vedci vyvinuli špeciálne sérum, ktoré pri včasnom podaní dokáže zachrániť život postihnutého. Jeho dostupnosť je však stále obmedzená a liečba ostáva komplikovaná.
- Farmaceutický priemysel skúma tento toxín ako potenciálnu účinnú látku proti trombózam a infarktom.
Štvorzubec (Fugu) – smrtiaci luxus na tanieri
Jednou z najnebezpečnejších delikates na svete je ryba fugu (Takifugu rubripes). V Japonsku je táto pochúťka považovaná za vrchol gastronomického zážitku, no jej prípravu smie vykonávať iba certifikovaný kuchár s dlhoročnou praxou.
Smrteľný jed bez protijedu:
Toxín čtverzubca, tetrodotoxín, sa nachádza najmä v pečeni, koži a pohlavných orgánoch tejto ryby. Tento jed je asi 1200-krát silnejší ako kyanid draselný a smrteľná dávka pre človeka predstavuje iba 1 až 2 miligramy.
Ako pôsobí?
Tetrodotoxín úplne blokuje nervové a svalové sodíkové kanály, čo vedie k paralýze svalov, vrátane dýchacích ciest. Smrť môže nastať už v priebehu niekoľkých hodín od konzumácie.
Zaujímavosti spojené s jedovatou rybou fugu:
- Napriek prísnym opatreniam a kontrolám každoročne v Japonsku dochádza k niekoľkým úmrtiam kvôli zle pripravenej rybe fugu.
- Jed tetrodotoxín v skutočnosti neprodukuje samotná ryba, ale baktérie (ako Pseudomonas či Vibrio), ktoré sa hromadia v jej organizme cez potravný reťazec.
Príroda nám teda ukazuje, že chemická vojna nie je žiadnou ľudskou novinkou. Naopak, evolúcia stvorila majstrovsky účinné zbrane, ktoré fascinujú vedcov, gurmánov aj domorodých obyvateľov dodnes.
