Na havajskom ostrove O’ahu sa skrýva jedno z najpodivnejších tajomstiev sveta hmyzu. Vedcom sa tam nedávno podarilo identifikovať druh húsenice, ktorá vykazuje také bizarné správanie, že by pokojne mohla byť hrdinkou hororového príbehu. Tento drobný tvor totiž žije výhradne v pavúčích sieťach, kde číha na svoju korisť a dokonca neváha kradnúť pavúkom ich úlovky. Svoj zvláštny „domček“ si navyše zdobí pozostatkami obetí, čím si vyslúžila pomenovanie „zberačka kostí“.
Obyvateľka pavúčích sietí
Už len predstava pavúčej siete vyvoláva v mnohých ľuďoch husiu kožu, no táto húsenica ide ešte ďalej. Svoje životné prostredie si starostlivo vyberá. Jej domovom sú vždy husté, trojrozmerné siete, ktoré pavúky spriadajú vo vnútri dutých kmeňov stromov, starých pňov alebo skalných otvorov. Práve tam sa húsenica presúva obratne ako skúsený akrobat, a ak je to potrebné, dokáže si cestu dokonca prehryznúť pomocou vlastných lepkavých vlákien.
To, čo však vedcov prekvapilo najviac, je spôsob, akým tento zvláštny tvor nakladá so zvyškami svojej koristi. Húsenica po skonzumovaní koristi nevyužiteľné časti tela, ako sú krídla, nohy alebo hlavy, neodhadzuje. Naopak, zbiera ich, detailne preskúma a upevní ich na svoj hodvábny ochranný obal. Táto schránka sa postupne premieňa na akúsi morbídnu galériu či dokonca trofejnú zbierku, ktorá odráža minulosť všetkých jej obetí.
Morbídna galéria s presnými pravidlami
Ako uviedol vedúci tímu výskumníkov z Havajskej univerzity, húsenica svoju zbierku buduje s prekvapivou precíznosťou. Každý nový exponát najskôr dôkladne preskúma čelusťami, otočí ho zo všetkých strán, a ak je priveľký, jednoducho ho ohlodá na optimálnu veľkosť, aby perfektne zapadol do celkového dizajnu jej „kostýmu“. Vedci pri skúmaní objavili pozostatky hmyzu až zo šiestich rôznych čeľadí. Okrem toho, ako potvrdili pozorovania, tieto húsenice sa nezdráhajú ani kanibalizmu. Väčší jedinec totiž bez zaváhania zožerie svojho menšieho suseda, ak sa náhodou stretnú v rovnakej sieti.
Unikátny a vzácny druh
Táto novoobjavená húsenica patrí do havajského rodu Hyposmocoma, ktorý je mimoriadne zaujímavý aj z evolučného pohľadu. Genetické analýzy ukázali, že vývojová vetva týchto húseníc sa oddelila od ich príbuzných najmenej pred šiestimi miliónmi rokov, teda dávno pred tým, než vôbec vznikol samotný ostrov O’ahu. Za viac ako dve desaťročia dôkladného terénneho výskumu sa vedcom podarilo nájsť iba 62 exemplárov, pričom všetky žijú na veľmi malom území s rozlohou iba 15 štvorcových kilometrov, ktoré tvorí hornatý hrebeň uprostred vulkanického ostrova.
Vzhľadom na takéto vzácne výskyty vedci vyjadrili obavy o prežitie tohto jedinečného druhu. Havajská fauna aj flóra sú totiž čoraz viac ohrozené inváznymi druhmi a stratou prirodzeného prostredia, čo môže znamenať veľký problém pre ich budúcnosť.
Zabijácke komando havajských húseníc
Zberačka kostí nie je na Havaji jedinou nebezpečnou húsenicou. Práve naopak, ostrovy sú domovom viacerých druhov, ktoré sa svojim krutým správaním úplne vymykajú predstavám o tradičných, mierumilovných húseniciach. Niektoré druhy napríklad pasívne čakajú na korisť na listoch a konároch. V okamihu, keď sa ich obeť čo i len ľahko dotkne ich citlivých chĺpkov, okamžite ju zachytia nekompromisne ostrými háčikmi.
Iné druhy majú ešte rafinovanejšie taktiky – pomocou hodvábnych vláken prichytia drobné slimáky na povrch listu a potom sa im votrú priamo do ulity, kde slimáka zaživa skonzumujú priamo v jeho vlastnom domčeku. Práve takéto stratégie robia havajské húsenice mimoriadne fascinujúcimi objektmi štúdií. „Larvy motýľov sú zvyčajne výlučne vegetariánske,“ zdôraznil. „Mäsožravé húsenice tvoria menej ako 0,13 percenta všetkých známych druhov motýľov a môr, takže tie havajské sú naozaj výnimočné.“
Nie sú jediné morbídne ozdobovačky
Okrem húseníc si podobnú stratégiu zdobenia sa pozostatkami koristi osvojili aj iné druhy hmyzu. Známym príkladom je ploštica zákerka, ktorá si na chrbát lepí telá uhynutých mravcov. Vedci sa domnievajú, že ide o účinnú kamufláž proti predátorom – potenciálni útočníci totiž považujú túto hromadu mŕtveho hmyzu za niečo nepožívateľné a radšej idú hľadať potravu inde. Ak by však ploštica svoj morbídny batôžtek nemala, stala by sa okamžite chutnou korisťou.
Táto stratégia sa teda osvedčila v prírode viackrát a je ukážkou toho, ako neuveriteľne kreatívna a zároveň krutá dokáže byť evolúcia.
