Kravata je dnes neodmysliteľným doplnkom pánskeho spoločenského odevu. Jej história je však omnoho bohatšia, než by sa na prvý pohľad zdalo. Pôvod siaha až do 17. storočia a jej cesta od jednoduchého šatkového uzla k modernej podobe bola ovplyvnená vojenskou tradíciou, európskymi kráľovskými dvormi aj módnymi ikonami.
Začiatky v 17. storočí
Najstaršie zmienky o kravatách pochádzajú z obdobia tridsaťročnej vojny. V roku 1635 prišli do Paríža chorvátski jazdci v službách francúzskej armády. Okolo krku nosili charakteristicky uviazané šatky, ktoré upútali pozornosť Francúzov. Tento doplnok sa rýchlo rozšíril medzi miestnu šľachtu a stal sa módnym trendom.
Francúzi ho pomenovali „à la Croate“ – „na chorvátsky spôsob“. Z tohto označenia vznikol francúzsky pojem cravate, ktorý sa používa dodnes a od ktorého je odvodené aj slovenské slovo „kravata“.
Kravata na francúzskom dvore
Počas vlády Ľudovíta XIV. (1643 – 1715), prezývaného Kráľ Slnko, sa kravata stala bežnou súčasťou dvorskej módy. Kráľ a jeho dvorania udávali v Európe módne trendy, a preto sa kravata postupne šírila aj mimo Francúzska.
Steinkirkská kravata
Koncom 17. storočia vznikol nový spôsob nosenia kravaty, ktorý dostal názov podľa bitky pri Steinkirku (1692). Francúzski dôstojníci v nej údajne nosili kravaty nedbalo uviazané, s koncami voľne spustenými cez hruď. Tento „nedbalý štýl“ sa stal módou a bol obľúbený v 18. storočí vo Francúzsku aj v Anglicku.
19. storočie – éra dandyov a elegancie
V 19. storočí sa kravata ďalej vyvíjala. Známy anglický módny arbiter George „Beau“ Brummell (1778 – 1840) presadzoval jednoduchosť a decentnosť. Preslávil sa tým, že ako prvý začal nosiť tmavý oblek so snehobielou košeľou a jednoduchou kravatou – základný štýl, ktorý pretrval dodnes.
Kravata sa stala symbolom dobrého vkusu a spoločenského postavenia. V tejto dobe vznikali aj prvé príručky o viazaní kravát, ktoré opisovali desiatky štýlov uzlov.
20. storočie – moderná kravata
K zásadnej zmene došlo v roku 1922, keď newyorský výrobca Jesse Langsdorf patentoval nový spôsob strihu kravaty. Skladala sa z troch častí látky rezaných pod uhlom 45 stupňov, vďaka čomu lepšie držala tvar a nekrútila sa. Tento princíp sa používa pri výrobe kravát dodnes.
Kravata sa stala univerzálnym doplnkom v biznise aj vo formálnom spoločenskom živote. Vplyv na jej popularitu mali aj médiá a filmový priemysel – kravaty nosili herci, speváci aj politici, čo z nej urobilo globálny symbol elegancie.
Revolta a nové pohľady
V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa kravata stala pre časť mladej generácie symbolom konzervativizmu a korporátneho sveta. Subkultúry ako hippies či punk ju odmietali. Naopak, v podnikateľskom prostredí sa udržala ako znak profesionality a autority.
V roku 1975 vydal John T. Molloy knihu Dress for Success (Oblečením k úspechu), v ktorej zdôraznil význam vhodného oblečenia pre kariéru. Kravata sa stala kľúčovým prvkom tzv. power dressingu – štýlu obliekajúceho sa s cieľom vyjadriť sebavedomie a spoločenskú pozíciu.
Kravata dnes
V súčasnosti je kravata stále súčasťou formálneho dress codu na spoločenských akciách, v podnikateľskom prostredí či v politike. Zároveň však existujú úspešní ľudia, ktorí ju odmietajú – napríklad Steve Jobs, ktorý sa preslávil čiernym rolákom a rifľami, alebo podnikateľ Richard Branson, ktorý verejne vystupuje bez kravaty.
Napriek týmto trendom si kravata udržala výnimočné postavenie. Nie je len obyčajným kusom látky – je to symbol tradície, kultúry a osobnej identity.
Kravata prešla dlhú cestu – od šatiek chorvátskych jazdcov cez kráľovské dvory, módu dandyov až po moderný biznis a spoločenský život. Jej história ukazuje, že ide o viac než len doplnok – je to odraz spoločnosti a jej hodnôt v rôznych obdobiach dejín.
