Na odľahlej sibírskej tundre, konkrétne v oblasti Mezinskaja, archeológovia objavili zvláštnu a mimoriadne zachovanú stavbu, ktorá mení všetko, čo sme si doteraz mysleli o starovekej histórii ľudstva. Táto monumentálna konštrukcia z kostí mamutov má podľa najnovších výskumov najmenej 23-tisíc rokov. Pre lepšiu predstavu – je trikrát staršia ako slávne pyramídy v Egypte! Objav vyvoláva množstvo otázok o živote pravekých ľudí a ich schopnostiach v extrémnych podmienkach poslednej ľadovej doby.
Najstaršia ľudská stavba mení naše predstavy o minulosti
Keď niekto hovorí o „najstarších stavbách ľudstva“, väčšine sa vybavia veľké pyramídy v Gíze, záhadné Stonehenge v Anglicku alebo staroveký chrám Göbekli Tepe v Turecku. V skutočnosti je však novoobjavená stavba na Sibíri výrazne staršia než všetky spomenuté pamiatky. Archeológovia prišli na to, že kruhová konštrukcia, starostlivo postavená z viac ako 60 masívnych mamutích kostí, má najmenej neuveriteľných 23-tisíc rokov.
Táto štruktúra bola vybudovaná v období, keď sa väčšina Európy a Ázie nachádzala ešte pod hrubými ľadovcovými prikrývkami. V Mezinskej oblasti neďaleko rieky Don našli archeológovia kostrové zvyšky usporiadané do kruhu s priemerom približne 12 metrov. Otázkou však ostáva: Čo presne táto stavba znamenala pre jej tvorcov?
Mamutí kruh – rituálne miesto alebo obydlie?
Vedci zatiaľ nevedia s istotou povedať, na aký účel bol kruh z mamutích kostí určený. Niektorí sa domnievajú, že išlo o obydlie, ktoré chránilo svojich obyvateľov pred extrémnymi mrazmi, vetrom a snehom. Iní odborníci zastávajú názor, že mohlo ísť o miesto rituálnych obradov alebo náboženských ceremónií, kde sa stretávala komunita. Fakt, že kosti pochádzali zo zvierat ulovených v blízkom okolí, poukazuje na schopnosť týchto dávnych ľudí plánovať a organizovať si život v extrémnych podmienkach.
Na lokalite boli tiež objavené jasné stopy po ohniskách, zvyšky potravy a rôzne nástroje vyrobené z kostí a kameňa. To naznačuje, že táto stavba nebola iba krátkodobým útočiskom, ale dlhodobejším centrom, kde sa komunita pravidelne stretávala, pracovala a žila.
Egyptské pyramídy ako „mladšia sestra“
Aby sme lepšie pochopili význam tohto objavu, uveďme niekoľko faktov: známe egyptské pyramídy v Gíze sú staré asi 4 500 rokov, anglické Stonehenge približne 5-tisíc rokov a Göbekli Tepe v Turecku má zhruba 11 500 rokov. To znamená, že sibírsky mamutí kruh je viac než dvakrát starší ako Göbekli Tepe a dokonca trojnásobne starší ako pyramídy v Egypte.
„Tento nález jasne ukazuje, že už pred vyše dvadsiatimi tisíckami rokov dokázali naši predkovia stavať pomerne komplikované konštrukcie a žiť organizovaným spôsobom v početnejších skupinách,“ hovoria archeológovia.
Život v nehostinných podmienkach ľadovej doby
Obdobie, v ktorom mamutí kruh vznikol, bolo mimoriadne drsné. Klíma na Sibíri vtedy dosahovala extrémne nízke teploty hlboko pod bodom mrazu a krajina bola pokrytá ľadovcom, snežnými poliami a mrazivou tundrou. Napriek tomu si pravekí ľudia našli spôsob, ako nielen prežiť, ale aj vytvárať rozsiahle a premyslené stavby.
Podobné kruhové stavby z mamutích kostí boli nájdené aj v iných častiach východnej Európy, no žiadna z nich nemala také vysoké datovanie ako tá v Mezinskej oblasti. To robí z tohto miesta unikát svetového významu.
Čo nás ešte čaká pod sibírskym permafrostom?
Tento nález stavia pred historikov a archeológov úplne nové otázky a výzvy. Zdá sa, že korene našej civilizácie sú omnoho staršie, než sme si doposiaľ pripúšťali. Archeológovia teraz intenzívne skúmajú okolie tejto oblasti a veria, že sibírsky permafrost ukrýva ešte ďalšie podobné prekvapenia.
Kto vie, aké záhady o dávnej minulosti našich predkov ešte čakajú pod zamrznutou zemou Sibíri? Jedno je isté – každý takýto objav nás posúva bližšie k pochopeniu, ako fascinujúce a komplexné boli životy ľudí pred tisíckami rokov.
