Probiotiká sa v posledných rokoch stali symbolom zdravého trávenia. V reklamách sa o nich hovorí ako o zázraku, ktorý obnoví črevnú rovnováhu po antibiotikách a posilní imunitu. Realita je však zložitejšia. Nie všetky probiotiká pôsobia rovnako a ich účinky sa môžu líšiť od človeka k človeku.
Probiotiká nie sú všetky rovnaké
Pod pojmom „probiotiká“ sa skrývajú desiatky druhov a stoviek rôznych kmeňov baktérií. Každý z nich má iné vlastnosti a iný vplyv na črevné prostredie. Niektoré pomáhajú pri tráviacich ťažkostiach, iné môžu byť prospešné po antibiotickej liečbe – a niektoré jednoducho nemajú žiadny preukázateľný efekt.
Vedci zdôrazňujú, že to, čo funguje u jednej osoby, nemusí pomôcť druhej. Dôležitú úlohu zohráva stav črevného mikrobiómu, druh ochorenia aj konkrétny probiotický kmeň.
Čo hovorí veda
Viaceré meta-analýzy ukazujú, že určité probiotické kultúry môžu mierne znížiť riziko hnačky spôsobenej antibiotikami a podporiť obnovu prirodzenej črevnej mikroflóry. Účinky však bývajú skromné a nie sú univerzálne.
Napríklad Americká gastroenterologická spoločnosť (ACG) v súčasnosti neodporúča rutinné užívanie probiotík na prevenciu infekcií spôsobených baktériou Clostridioides difficile, pretože doterajšie štúdie prinášajú nejednoznačné výsledky. Podobné stanoviská vydali aj európske odborné spoločnosti.
Kedy môžu probiotiká pomôcť
Niektoré vedecké práce potvrdzujú pozitívny vplyv probiotík u pacientov s syndrómom dráždivého čreva, miernymi zápalmi čriev či po užívaní antibiotík. V týchto prípadoch môžu probiotiká pomôcť obnoviť prirodzenú rovnováhu mikroorganizmov a znížiť nepríjemné tráviace príznaky.
Účinnejšie bývajú produkty, ktoré obsahujú viacero overených kmeňov, napríklad kombinácie Lactobacillus rhamnosus GG, Saccharomyces boulardii alebo Bifidobacterium lactis.
Kedy byť opatrný
Hoci probiotiká sú vo všeobecnosti bezpečné, existujú situácie, keď by sa mali používať s rozvahou. Lekári upozorňujú, že u ľudí so silne oslabenou imunitou, po transplantáciách alebo pri závažných ochoreniach môže byť riziko infekcie vyššie, hoci ide o zriedkavé prípady.
Rovnako by si ľudia nemali myslieť, že probiotiká „zaručene“ ochránia ich črevá po každej antibiotickej kúre. V skutočnosti môžu niekedy spomaliť prirodzené obnovenie pôvodnej mikroflóry, pretože dočasne narušia jej prirodzenú rovnováhu. Tento efekt bol pozorovaný v niektorých výskumoch, no nie u všetkých probiotických druhov.
Individuálny prístup je kľúčom
Odborníci sa zhodujú, že neexistuje jedno univerzálne probiotikum, ktoré by bolo ideálne pre každého. Výber vhodného kmeňa by mal vychádzať z konkrétneho problému a zdravotného stavu človeka.
Ak má niekto napríklad časté hnačky po antibiotikách, vhodné môžu byť kvasinky Saccharomyces boulardii. Pri nadúvaní alebo tráviacich ťažkostiach sa zas osvedčili niektoré kmene Bifidobacterium.
Čo si z toho odniesť
- Nie všetky probiotiká sú rovnaké. Účinok závisí od kmeňa, dávky a zdravotného stavu človeka.
- Probiotiká nie sú liek, ale doplnok. Môžu pomôcť, no nemali by nahrádzať odbornú liečbu.
- Najlepšie výsledky prináša odborný výber. Konzultácia s lekárom alebo gastroenterológom pomôže nájsť vhodný produkt a dávkovanie.
- Zdravý životný štýl je základ. Vyvážená strava s dostatkom vlákniny, pohyb a pitný režim podporujú prirodzený rast prospešných baktérií oveľa spoľahlivejšie než náhodné užívanie probiotík.
Probiotiká môžu byť užitočným doplnkom, ale nie sú zázračným riešením na všetky problémy s trávením. Odborníci sa zhodujú: dôležité je vedieť, ktoré probiotikum, kedy a pre koho. Najlepšou cestou je konzultovať výber s lekárom a riadiť sa vedecky overenými odporúčaniami – nie reklamou či univerzálnymi radami z internetu.
